Skype: NextStreet1337
Steam: darkfry3

Srpen 2012

Kapitola 5

19. srpna 2012 v 16:57 | Shadow |  Calinor
Kapitola 5 - Ticho pred búrkou

O 2 mesiace neskôr


Svet zmĺkol. Akoby niekto vypol všetky zvuky.
'Je to ticho pred búrkou' pomyslel si Farr.
Sedel vo svojej kajute na palube Ranného Vetra, lode smerujúcej na Elendor. Na ostrove sa nachádzalo mesto Arreburg, najväčší prístav v celej Východnej ríši, denne tam a odtiaľ plávali lode z celého sveta. Práve do Arreburgu smerovali Jastrabi - aby sa stretli s novým členom. Farr rozmýšľal, kto to môže byť. Vždy, keď sa mu naskytla príležitosť, zbombardoval Esraphela otázkami. No mág sa vždy len pousmial a mlčal.
Z hlbokého zamyslenia Farra vytiahlo zaklopanie na dvere.
"Ďalej," povedal.
Do kajuty prudko vrazil Foxmer. Z jeho výrazu Farr zistil, že čosi nie je v poriadku.
"Čo sa-"
"Toto musíš vidieť."
Farr nechápavo nasledoval Jastraba na hornú palubu.
"Čo sa to-"
"Uvidíš."
Vyšli po posledných schodoch.
"A čo mám vidieť?"
Foxmer ukázal na západ. Farr sa tým smerom pozrel. Z pohľadu, ktorý sa mu naskytol, behal mráz po chrbte. Pred nimi sa rozprestieral Elendor. Ostrov bol obrovský. No viac ako jeho majestátnosť Farra priťahoval pohľad na Arreburg. Mesto sa zmietalo v ohni. K lodi doliehali čoraz hlasnejší krik a plač.
Ticho bolo prelomené. Začala sa búrka.


V Krvavej sieni zavládlo ticho. Arvendir sa ako jediný postavil.
"To nie je pravda. To by si Tarunoh nedovolil," zavrčal.
"Ubezpečujem vás pane, že je to absolútna pravda," povedal strieborný drak so smaragdovozelenými očami. Len čo to dopovedal, začali sa jeho šupiny vlniť a miznúť. Onedlho na jeho mieste stál svalnatý muž v strednom veku. Torianovi povedali, že sa volá Sauwen a je veliteľom Dračej hliadky.
"Snaží sa ma vyprovokovať k útoku. ten čierny bastard dobre vie, že nemám rád, keď ubližuje nevinným."
Daľšia vec, ktorú sa Torian dozvedel, bola o Arvendirovom protivníkovi v súboji o Dračí trón - Tarunohovi. Tarunoh bol veľký čierno-červený drak so záľubou v boji a týraní. Väčšina jeho drakov mala podobnú povahu.
"Tak čo urobíme, môj pane?" opýtal sa tmavozelený drak sediaci vedľa Arvendira.
"Začneme s protiútokom."
"Protiútokom?"
"Pôvodne som to plánoval urobiť neskôr, no teraz je najvhodnejšia doba."
"O čo ide?"
"Zaútočíme na jeho brloh."
Sauwen sa mimovoľne striasol.
"Jeho brloh? Ospravedlňujem sa, pane, ale ste v poriadku?"
"Uisťujem ťa, že mi nič nie je. Odhadujem, že Tarunoh sa išiel sám pokochať skazou Arreburgu. Čiže jeho brloh bude takmer prázdny, pretože väčšina jeho pätolízačov je stále s ním."
Sauwen už nepovedal nič, no bolo na ňom, vidieť, že nesúhlasí. Arvendir si to zrejme všimol.
"Ale neboj sa,. Ty sa toho nezúčastníš. Mám pre teba celkom inú úlohu, no rovnako dôležitú."
Sauwen mlčal.
"Zoberieš si pár členov Dračej hliadky a pôjdete na prieskum."
Sauwen zdvihol pohľad.
"Prieskum? Kam?," spýtal sa, ale odpoveď vedel.
"Arreburg."
Sauwen sa znova striasol., no prikývol a vybehol zo siene.
Torian sa pozrel na Seyersa, ktorý sedel vedľa neho.
"Prečo mám taký divný pocit, že si vyberie aj mňa."


___________________________________________________________________________________
Nedočkavci sa dočkali :D ale toto písanie ma cez prázdnini strašne unavuje, takže dopíšem šiestu kapitolu a dám si od písania pauzu :D A k vašim charakterom - niektoré budem musieť trocha zmeniť, nemôžte byť všetci samotárski vrahovia :D

Sayonara ;)

Hello everybody :D

18. srpna 2012 v 0:32 | Shadow |  News
Zase som si dal menšiu pauzu :D snáď vám to neva (aj keď komentárov je tu stále menej a menej :( )
Možno to napraví kapitola 5, ktorá je práve v štádiu písania :D

Kým budete na ňu čakať, môžte napr. kliknúť na tento link: Link

Moc by mi to pomohlo :D

To je asi všetko, sayonara :D

Kapitola 4

6. srpna 2012 v 9:05 | Shadow |  Calinor
Kapitola 4 - Služobníci

Prepadli ich v spánku. Prebudila sa, keď jej niekto pritisol ruku na ústa a nôž na krk. Začala trhať svojim telom. Na okamih zazrela svojich priateľov spútaných na zemi. Potom zacítila tupú ranu do ľavého spánku. Pred očami uvidela hviezdičky. Po ďalšej rane zamdlela.


Seyers unavene klesol do trávy. Pohľad mal zahmlený, krvácal z dlhého škrabanca na boku a hlbokej rany na stehne.
"Kapitán! Kapitán!!!"
Ten hlas mu pripadal známy. Zaostril zrak a uvidel Torianovu tvár. Vyzerala hrozne. Na líci mal krvavú škvrnu, spodnú peru rozseknutú a pravé oko mu zdobil monokel.
"Kapitán! No tak, Seyers, nevzdávajte to."
Hlas mal síce drsný a hrubý, no kapitán v ňom zacítil náznaky prosby. To ho donútilo postaviť sa a zdvihnúť meč. Poobzeral sa a zaklial. Ocitli sa v obkľúčení. Okolo nich stálo šesť drakov, pripravených kedykoľvek zaútočiť. Pod ich telami sa k stroskotancom blížili ľudia - služobníci a uctievači drakov.
Stroskotanci pochopili, že prehrali.
"Zložte zbrane. Neublížime vám."
Seyersovi chvíľu trvalo, kým si uvedomil, že tie slová vyslovil jeden z drakov.
"V-vy viete hovoriť?" spýtal sa Torian prekvapene.
Drak roztiahol čeľuste do niečoho, čo mohol byť úsmev.
"Neublížime vám," zopakoval.
Seyersovo vnútro sa roztrhlo na dve časti - jedna chcela drakovi uveriť, ďalšia ho presviedčala, že ich drak zabije, len čo sa vzdajú.
Drak znova zopakoval požiadavku.
Seyers sa pozrel drakovi priamo do očí - a šokovaný zistil, že drak sa pozerá priamo naňho, prebodáva ho svojim ľadovým pohľadom. A Seyers pochopil, že na rozhodnutie má len pár sekúnd.
"Zložte zbrane," povedal napokon.
Ak aj boli stroskotanci nespokojní, nedali to najavo a položili meče a luky k nohám. V tom momente k nim vykročili dračí služobníci. Stroskotanci chceli zdvihnúť svoje zbrane, no zastavil ich dračí hlas.
"Nebojte sa. Neublížia vám."
Na tvárach mnohých mužov sa zračila nedôvera. Služobníci k nim prišli, zodvihli ich zbrane, a vrátili sa k nohám svojich pánov.
Drak znova prehovoril.
"Odpusťte mi, ani som sa nepredstavil. Som Arvendir, posledný z dračieho rodu Tarayineliovcov a právoplatný dračí kráľ!"
Ostatné draky natiahli hlavy k oblohe a zarevali.
"A vy," Arvendir sa pozrel každému zo stroskotancov do očí. "Vám ponúkam možnosť stať sa dračími služobníkmi. Pomôžete mi dostať Calinor späť pod moju vládu."
"A keď to odmietneme?" opýtal sa Seyers.
"Potom zomriete. Takže sa pýtam: kto z vás prijíma moju ponuku?"
Všetci zdvihli ruky.
Arvendir sa znova uškrnul.

Kapitola 3

1. srpna 2012 v 23:57 | Shadow |  Calinor
Kapitola 3 - Jastrabi
Farr stál na vyvýšenej plošine v tréningovej hale Tieňov. Bola to obrovská miestnosť, asi sto metrov dlhá a štyridsať široká. Teraz sa v nej nachádzalo okrem Farra a Esraphela 16 bojovníkov - Tiene. Chýbali len dvaja - Torian a Seyers. Tiene medzi sebou predvádzali cvičné súboje. Farr ich pozorne sledoval a vyberal vhodných kandidátov.
"Výborne! To stačí," povedal asi po polhodine boja. "Teraz si oddýchnite. Za hodinu sa bude konať druhá časť - hromadný boj."
Tiene sa unavene pobrali na opačnú stranu miestnosti. Farr podišiel k Esraphelovi, sediacemu pri malom stolíku. Popíjal víno a sledoval dianie v hale.
"Tak čo?" opýtal sa, keď si k nemu Farr prisadol.
"Iba dvaja sa zdajú vhodnými. Ale ešte je priskoro. Musíme počkať na koniec druhej časti."
Esraphel iba prikývol a dolial si víno.
"Kto sú tí dvaja?"
Veliteľ mu podal dve karty s informáciami. Na prvej bol zobrazený čiernovlasý bojovník so sivým melírom a tmavými očami - Foxmer. Druhá karta obsahovala portrét blonďavého elfa so zelenými očami a zvedavým výrazom - Bolck. Esraphel karrty pozorne prehliadol.
"Hmmmm..." povzdychol si asi o päť minút, keď odložil karty s údajmi. Vyzerajú byť celkom vhodní, ibaže..."
"Ja viem, ja viem. Na pôvodných Jastrabov nemajú," odbil ho Farr unaveným hlasom. "Ale sú to dobrí bojovníci," dodal.
Esraphel znova prikývol.


O hodinu neskôr sa Tiene znova zhromaždili pod plošinou.
"Teraz nasleduje, ako iste viete, hromadný cvičný boj. Snažte sa o čo najlepší výkon. Pripravení?" Tiene prikývli. "Výborne. Začnite!"
Miestnosť zaplnila zmes bojových výkrikov a úderov meča na meč. Farr zliezol z plošiny a vrátil sa k Esraphelovi. Ten mal pohľad upretý do stropu a zdalo sa, že si Tiene vôbec nevšíma. Farr si sadol a priložil čašu s vínom k ústam. Esraphel odtrhol pohľad od bieleho stropu a zahľadel sa na Tiene. Farrovi neušlo, že sleduje Foxmera a Bolcka.
"Sú celkom...dobrí," ozval sa po chvíli mág.
Teraz prikývol Farr.
"Áno, to sú."
"Máš moje povolenie prijať ich."
"Urobil by som to aj bez neho."
"Ja viem," povedal Esraphel. "Ale teraz to môžeš urobiť oficiálne."
Farr sa slabo uškrnul a vstal zo stoličky.
"Tiene! Tiene, prestaňte bojovať," oznámil hŕstke bojovníkov pred ním. "Foxmer, Bolck, poďte sem. Ostatní, môžete ísť!"
Dvaja menovaní prišli ku stolu.
"Čo od nás žiadaš, veliteľ?" opýtal sa ten v šedej zbroji, Foxmer.
"Počuli ste už o Jastraboch? Nemyslím tie vtáky, ale skupinu-" Esraphel položil otázku ešte pred tým, než Farr stihol otvoriť ústa.
Tiene prikývli.
"Poďte so mnou," povedal Farr a znova vstal. Postavil sa aj Esraphel a spolu s Foxmerom a Bolckom nasledovali Farra k železným dverám na konci haly.
"Sem sa obyčajné Tiene nikdy nedostanú. Máte šťastie," poznamenal Farr, keď k dverám prišli. Farr vytiahol kľúč a odomkol.
Tiene sa ocitli v malej miestnosti. Dominoval v nej dubový stôl, pokrytý množstvom papierov. Steny boli lemované vitrínami so zbraňami a obrazmi. Za stolom sa nachádzali daľšie dvere, na ktoré sa Foxmer zvedavo pozrel.
"Tam je moja izba," oznámil mu Farr, keď si všimol kam sa pozerá. Esraphel vyčaroval tri pohodlné, čalúnené kreslá. Farr sa usadil na stoličku za stolom.
"Takže." odkašľal si a pokračoval. "Keď ste počuli o Jastraboch, museli ste počuť aj o ich konci."
Foxmer aj Bolck prikývli.
"Bitka v Priesmyku kostí. Vraj stáli sami proti stotisícovej armáde. podľa legendy prežili len dvaja," povedal elf.
"To je pravda. Ale neviete, že tí dvaja sme boli my." Farr ukázal na seba a na Esraphela.
"Myslím, že už začínam chápať, o čo tu ide," ozval sa Foxmer.
Nikto nič nehovoril, tak pokračoval. "Chcete z nás urobiť Jastrabov, je to tak?" Preskakoval pohľadom z Farra na Esraphela a naspäť.
"Áno," súhlasil Farr. "Nechcem vás do ničoho nútiť, je to vaša voľba. No závisí na nej množstvo životov, možno aj osud celej Neiey (Neiea - kontinent, kde sa to všetko odohráva)."
Foxmer súhlasil okamžite. Bolck chvíľu rozmýšľal, no nakoniec aj on prikývol.
"Výborne, výborne," opakoval Farr. "Teraz môžeme pristúpiť k obradu prijatia."

____________________________________________________________________________________
Viem že som hovoril, že prvá postava z náboru sa objaví až vo štvrtej-piatej kapitole, ale Foxmer sa mi hodil do deja tak sa objavil už v tretej ;-)
A zase je to dlhšia kapitola, ale nudnejšia, takže znova dúfam, že ste ju dočítali až do konca :D

~Shadow

Kapitola 2

1. srpna 2012 v 11:09 | Shadow |  Calinor
Kapitola 2 - Dračia hrozba

"To nemyslíš vážne!" vyrazil zo seba Esraphel. "To naozaj nemyslíš vážne!"
"Ale ja to myslím vážne," pokojne odpovedal človek sediaci oproti nemu, Farr.
Obaja muži sedeli v hostinci U šťastnej sedmy. Bol to jeden z lepších hostincov, kde sa ktokoľvek mohol pohodlne napiť a zabaviť sa bez toho, aby sa bál o svoje zlato. Sčasti za to mohlo aj to, že pod pivnicami hostinca sa nachádza skrýša Tieňov. Tiene boli malou hŕstkou elitných bojovníkov, ktorí sa nezľakli žiadnej úlohy, keď na jej konci videli plný mešec zlata. Farr bol veliteľom Tieňov. K vedeniu sa dostal po smrti jeho mentora a zároveň veliteľa Tieňov, Aldrika. Farr mal okolo tridsať rokov, bol to dobre stavaný muž, s výškou skoro dva metre. Na hlave mu trónilo hniezdo havraních vlasov, pod ktorým sa vynímali ľadovo modré oči. Mal jemne klenutý nos a ústa takmer vždy skrútené do posmešného úškrnu. Čeľusť mal pokrytú strniskom. Oblečený bol v ľahkej koženej zbroji, cez ktorú mal prehodený čierny plášť veliteľa Tieňov. Na ňom a nad veliteľovom pravým okom sa vynímal znak Tieňov - písmeno T obkolesené plameňmi. Esraphel sa mu podobal postavou. Biele vlasy, upravené do zložitého vrkoča zaklínačov, oceľovosivé oči, orlí nos, stisnuté pery a krátka brada. Cez seba mal prehodený plášť hlavného mága. Nepatril k elite Tieňov, no bol z nich najstarší a najskúsenejší a väčšinou všetci dali na jeho rady. Hlavne vďaka nemu sa Tiene stali tým, čím sú.
"Ty si sa musel zblázniť," povedal Farrovi. "Zabudol si, že všetci Jastrabi, samozrejme okrem nás, sú už mŕtvi? Alebo chceš povolať nekromanta?"
"Nezabudol som, a nad nekromanciou som ani neuvažoval," pokojne odpovedal veliteľ Tieňov.
"Ale ako-"
"Najmeme nových členov. Stavím sa, že u nás máme dosť talentovaných kandidátov."
Esraphel nasadil zamyslený výraz.
"Na prvých Jastrabov nebude mať nikto," povedal potichu.
"Ja viem. Ale noví Jastrabi sú jediná možnosť, ako zastaviť draky."
"Tak dobre. Ale ty si veliteľ - tak to máš celé na starosti."
Farr sa spokojne usmial.

Obrovský biely drak sa týčil do výšky sedemdesiatich metrov. Šokovaný Torian sa otočil k nemu. "Ďalší?" Torian, Seyers, a malá hŕstka ďalších námorníkov stála v strede kruhu drakov.
"Toto je náš koniec." Vtom všetky draky roztvorili čeľuste.
"Už je to tu."
Krky drakov sa nafúkli a potom spľasli. Potom draky mohutne zarevali a vypustili z hrdiel plamene.
Torian precitol. Rýchlo sa poobzeral okolo - myslel si, že uvidí draky, no videl len interiér stanu.
Bol to len sen. Len sen. Nič viac.
Vchod stanu sa roztvoril. Dnu vošiel kapitán Seyers.
"Už si hore? Výborne."
Kapitán počkal, kým sa Torian postavil, a pokračoval.
"Máme ďalší problém."
"Už zase? O čo ide tentoraz."
Od chvíle, keď Biela ruža narazil na piesočnú pláž ostrova Calinor, ubehol týždeň. Stroskotanci postavili jednoduchý tábor z ostatkov lode, zapálili na pláži ohne, a čakali na záchranu. Počas toho týždňa sa vyskytlo mnoho problémov. Najvážnejší bol nedostatok pitnej vody. Seyers, kapitán tábora, vystrojil výpravu a na jej čele sa vydal hľadať vodu. Zistili, že najbližší zdroj sa nachádza asi hodinu cesty od tábora smerom na juhozápad. Počas prieskumu objavili aj veľkú jaskyňu, a práve tá Seyersa najviac znepokojovala.
"Ide o to že za celú dobu nášho pobytu sme nevideli ani jedného draka."
"To je predsa dobre, či nie?"
Seyers sa zamyslel.
"Áno, možno je to dobre, ale je to podozrivé. Má tu predsa žiť najmenej päťdesiat drakov."
"Možno-"
Torian tú vetu nikdy nedokončil. Z opačnej strany tábora sa ozvali výkriky, nasledované hrôzostrašným revom, ktorý v žiadnom prípade nemohol mať na svedomí niekto z táborníkov


____________________________________________________________________________________

Daľšia kapitola je na svete, je dlhšia, než prvá (Dúfam, že ste ju dočítali do konca :D ). Teraz veľa času na písanie nemám, ale už som si pripravil nejaké 'zázemie' pre vaše postavy :D. Prvá z nich by sa mohla objaviť v štrvtej alebo piatej kapitole ;)

That's all

Sayonara :D
free counters