Skype: NextStreet1337
Steam: darkfry3

Únor 2013

Games, glorious games :)

28. února 2013 v 17:06 | Shadow |  News
Na moment si odskočíme od písaných story (daľšiu kapitolu môžte čakať nabudúci týždeň :) ) a to konkrétne k téme videohry, PC hry, hry všeobecne, neviem ako tomu nadávate :)

Viem o tom, že niektorí z vás (Nex) sú dosť závislí na sérii Assassin's Creed (I know that feel bro :D )
Ale čo vy ostatní? Hráte niečo? Chytila vás v poslednom čase nejaká hra? Napíšte do komentov :)

Ja sa musím priznať, že v poslednej dobe mám retro náladu a tak hrám staré pecky, ktoré som doma našiel :) Menovite: Warcraft 3: Reign Of Chaos + datadisk The Frozen Throne a Need For Speed: Hot Pursuit 2. Okrem toho si občas zahrám Minecraft, AC 3, Skyrim, Borderlands 2 alebo Path of Exile :)

Btw, kto by mal záujem o nejaké Dota 2 kľúče, pridajte si ma na Steame (Kľúčov mám asi 15 :D )

That's all for today, sayonara :)

Chapter 8

25. února 2013 v 19:15 | Shadow |  Tiene: Labyrint
Kapitola 8

Ľadové prízraky


Foxmer pomaly kráčal hlbšie do labyrintu. Ani nie meter za ním išiel Stroivan, otočený chrbtom k nemu. Šepot sa ozýval hlasnejšie s každým ich krokom. Ubehlo daľších niekoľko minút.
Stroivan si všiimol, že na stenách sa už neobjavujú postranné chodby. Upozornil na to Foxmera.
"Je to zvláštne. Myslím, že som tadiaľto už raz išiel. Ale nie, nie pečenú. Včera, áno, zajtra."
"Foxmer?"
Stroivan sa pomaly otočil na Jastraba, ktorý začal vydávať podivné zvuky.
"Čo ti je?"
Foxmer sa začal točiť na mieste.
'Toto miesto. Niečo je tu zle,' pomyslel si Stroivan.
Foxmer sa prestal točiť.
"Foxm-,"
Jastrabove oči sa rozžiarili na oranžovo a jeho koža získala bledomodrý nádych. Stroivan ustúpil o kro dozadu.
Foxmerova pokožka zbledla a pomaly sa pokrývala ľadom. Onedlho pred Stroivanom stál namiesto Foxmera ľadový prízrak v kompletnej zbroji. Na chrbte sa mu hompáľala obojručná sekera, na nej ľadový štít a na pravom boku visel meč. Z priezoru helmy svietili oranžové oči. Stroivanovi prebehol mráz po chrbte. Zahnal ho nažhavením runy na pravej ruke.
"Vieš.. síce sme obaja Jastrabi a spolubojovníci, ale v prípade, že na mňa zaútočíš, nebude mi robiť problém zabiť ťa."
Foxmer reagoval hlasným revom a stiahol z chrbta sekeru.
"No..," Stroivan zaujal bojovú pozíciu. "Tak začneme."
Zdalo sa, že Foxmer tomuto porozumel a rozbehol sa priamo naňho.

Reux stál na hromade mŕtvych prízrakov a už sa nesmial. V chodbe sa zotmelo. Sotva dovidel na špičky prstov. Do jeho vnútra sa pomaly vkradol chlad. Doteraz tichá chodba sa zaplnila vrčaním. Reux pomaly vytiahol svoje meče. Vrčanie sa približovalo. Predsunul pravú nohu a nad hlavou skrížil meče do tvaru písmena X. Vrčanie bolo bližšie a bližšie. V tme len pár metrov pred Reuxom zažiarili oranžové oči.
Ani sa nepohol. Tvor bol čoraz bližšie a z ním prichádzalo daľších šesť.
"Jeden proti siedmim?" opýtal sa Reux skôr sám seba ako stvorení v tme. "Bojoval som proti väčšej presile."
Prvý tvor sa priblížil na menej ako meter. Pozrel Jastrabovi priamo do očí. Potom, ako na povel, všetkých sedem netvorov vyrazilo do útoku.

Stroivan s ťažkosťami odrazil daľší Foxmerov úder. Zafučal a vyrazil do protiútoku. Ľadová kópia Jastraba však jeho meč ľahko odrazila štítom.
"Je to ťažšie než som si myslel."
Boj sa ťahal daľších päť minút. Jastrabi si vymieňali údery s čoraz menšou frekvenciou.
Stroivan prestal útočiť a premýšľal, čo urobí. Hoci rád zabíjal, zabiť niekoho nevinného preňho bolo ľahšie ako zabiť niekoho, s kým strávil posledný mesiac na cestách.
'Musí existovať nejaký spôsob ako ho z toho dostať.'
Foxmer si všimol rozdiel v jeho bojovom štýle a začal útočiť rýchlejšie.
Stroivan uhýbal a stále úporne rozmýšľal. Potom si spomenul, čo mu pred niekoľkými hodinami povedal Farr.
Zhromaždil energiu do pravej ruky, pritlačil ju na stenu a zahalil chodbu do dymu. Potom zavrel oči a pomocou stien začal hľadať stred labyrintu.

Reux odrazil prvého netvora a zároveň zabodol meč do druhého, ktorý sa približoval zľava veľkou rýchlosťou. Tretieho prudko kopol do spodnej čeľuste, čím ho na chvíľu omráčil a získal trocha času na to, aby si ho prezrel. Netvory sa podobaly na vlky, až na to, že boli celé pokryté ľadom.
Potom na Reuxa skočil prvý vlk. Čeľuste plné ostrých tesákov sa mu zaryli hlboko do ľavého ramena.
Bolestne zareval a pustil jeden z mečov. Vlka odkopol a cúval, držiac soj posledný meč pred sebou. Do boja vyrazili aj zostávajúce štyri vlky, ku ktorým sa pripojil aj tretí.
Reux zaklial a vyhol sa dvom, ktorí po ňom skočili. Ostatní traja mu zmizli z dohľadu, no cítil ich niekde blízko. Chvíľu čakal, a keď zacítil jedného z nich bližšie než ostatných, prudko bodol pred seba. Z temntoty sa ozvalo bolestné zaskučanie. Reux urobil pár krokov dopredu a objavil ležiaceho vlka s rozseknutým krkom. Napriahol sa a zabodol mu meč do mozgu - ak nejaký mozog mal. Za ním sa ozvalo rýchle šteknutie. Nemal čas otočiť sa, tak sa vrhol na zem. Cítil, že nad hlavou mu niečo preletelo. Postavil sa, rukou nahmatal stenu a oprel sa o ňu chrbtom. Vlky sa blížili.
Reux sa znova zahnal do tmy, no tentoraz minul. Ľavým ramenom mu prešla prudká bolesť. Znova bolestne zaskučal. Vlky to pochopili ako znamenie na útok.
Reux vicítil prítomnosť jedného z nich priamo pred sebou. Znova sa zohol a rýchlo sa prevalil doprava. Začul, ako do steny vrazilo niečo ťažké a potom to s buchotom dopadlo na zem. Prisunul sa bližšie k vlkovi a ukončil aj jeho život. Ostávali štyria.
Reux sa zasmial.
"Tak podťe!"

"Zomri!" Foxmerov hlas znel neľudsky.
Stroivan sa znova vyhol úderu jeho sekery a pokúsil sa vykopnúť mu štít z ruky. Ozvalo sa zaprašťanie a štít sa odtrhol spolu s kusom ľadového brnenia, ku ktorému bol prirastený. Foxmerova koža stále vyzerala nezdravo bledo. Odtrhnutie štítu ho však viac nazúrilo než oslabilo. Stroivan si uvedomil, že to bola chyba, no bolo neskoro.
Foxmer znova udrel sekerou - a znova trafil iba do zeme.
"Nemôžeš sa mi vyhýbať večne!" zavrčal.
"Myslíš?"
Odpoveďou bolo daľšie zasvišťenie sekery. Stroivan sa zohol a sekera sa zaborila do steny len pár centimetrov nad jeho hlavou. Prekotúlil sa dozadu a postavil sa.
"Budeš na mňa potrebovať viac než hrubú silu."
Runa na jeho ruke znova vzplanula čiernym ohňom. O pár sekúnd zahltil rovnaký oheň aj Foxmerov hrudný plát.
Stroivan využil nepozornosť prízraku a vyrazil do útoku. Foxmer si ho všimol až priveľmi neskoro. Stroivan vytiahol meč z ukrytého puzdra na chrbte a zabodol ho do jeho ramena.
"Keď sa dostaneš z toho ľadového brnenia, asi ťa to bude bolieť," uškrnul sa.
Foxmer po ňom hodil sekeru a strhol zo seba horiaci kus brnenia. Potom aj on vytiahol meč a s revom sa vrhol na Stroivana.
_______________________________________________________________________________________________________________

A už sa to začína :D aj keď toto bol možno najbojovnejší diel (ale iba z tejto série ;) ) snáď ste spokojní :)

Chapter 7

21. února 2013 v 19:18 | Shadow |  Tiene: Labyrint
Kapitola 7

Labyrint


Farr postupoval chodbou, ktorá každých desať metrov odbočovala buď vľavo alebo vpravo. Zdalo sa mu, že čas v labyrinte plynie pomalšie. Hodina od chvíle, keď sa rozdelili, mu pripadalo ako pol dňa. Všetky chodby vyzerali rovnako. Farr čoskoro stratil prehľad a rozhodol sa bezcieľne hľadať stred namiesto systematického postupu. Keď zahýbal za daľší roh, z chodby napravo sa ozval výkrik a zvuk ocele dopadajúcej na zem. Farr chvíľu váhal, no napokon sa rozbehol tou chodbou.Po pár metroch sa jej vzhľad zmenil a na stene sa objavili bledomodré a biele runy. Ich počet rástol s každým Farrovym krokom. Labyrint sa zahrával s Farrovou mysľou. Zdalo sa mu, že spoza stien sa ozývajú šepkajúce hlasy. Priložil ucho na stenu a počúval. Šepot bol hlasnejší, no Farr stále nerozoznal slová. Pokračoval chodbou. Hlasy silneli a slová začali nadobúdať tvar. Farr zastavil a počúval.
"Un.. dap.. en.. eit.. un..dap..en..eit...un...dap...en..eit.."
Farr sa zamračil. Urobil niekoľko daľších krokov, no slová boli stále tie isté a opakovali sa. Po čase začali slabnúť a zo stien začali miznúť runy. Onedlho steny vyzerali ako predtým.
Farr sa otočil a chystal sa vydať chodbou naspäť. Znova sa zamračil. Runy zmizli. Chodba pred ním vyzerala rovnako ako všetky ostatné.
"Ktovie čo za pokusy tu Slythos robil," povedal Farr sám pre seba.
"Ver mi, nechceš to nevieť.."
Farr zamrzol na mieste. Hlas mu pripadal známy a predsa ho nevedel rozlíšiť. Pomaly sa otočil.
Zreničky sa mu prudko rozšírili.
"To.. to nie je možné.. videl som ťa zomrieť!"
Teplota v chodbe klesla pod bod mrazu. Farrova myseľ očernela a upadol do hlbokého spánku.

Foxmer pomaly kráčal po prázdnej chodbe. Už niekoľko minpt ho sprevádzali podivné hlasy a mal pocit, že za každým rohom číha nebezpečenstvo. Prišiel na križovatku. Vyberal si cestu, keď sa z chodby napravo ozvali rýchle kroky. Vytasil meč a pritisol sa chrbtom k stene. Kroky sa blížili. Foxmer čakal a v mysli odpočítaval... 'Tri... dva... jeden..." Zvuk krokov dosiahol maximum. Tmavá postava sa ani nestihla poriadne rozhliadnuť a Foxmer ju zozadu chytil a pritisol meč na krk.
"Kto si?" opýtal sa.
"Foxmer?"
"Stroivan?"
Foxmer uvoľnil zovretie.
"Ani nevieš, ako som rád, že si to ty.." povedal.
"Prečo?" spýtal sa Stroivan zaujato.
"Nič zvláštne sa ti nestalo?" Keď Stroivan pokrútil hlavou, pokračoval. "Tu.. v týchto chodbách.."
Odmlčal sa. "Neviem, ako je to možné, ale oni stále žijú."
"Oni?"
"Rád paladinov. Predchodcovia Tieňov. Konkrétne Donovanova légia. Neviem ako je to možné, ale.. videl som ich. Neviem, ako to je možné, ani či sú to vôbec oni, ale jedno viem naisto: majú ich zbroje. A tváre nie sú tvárami. Vyzerajú ako divadelné masky... divadelné masky z ľadu."
"Ľadové prízraky," povedal Stroivan potichu.
"Čo?"
"Párkrát som s nimi bojoval.. teda s im podobnými. Nie sú to veľmi dobrí bojovníci, ale vo väčších skupinách sú nebezpeční. Podľa príbehov, čo som počul, ich vytvoril sám Slythos."
"Takže je to pravda. Slythos tu skutočne žil. Ale keď je pravda toto.. znamená to, že sú pravdivé aj všetky príbehy o jeho experimentoch?"
Stroivan ho umlčal mávnutím ruky.
"Čo je?" opýtal sa Foxmer takmer nehlučne.
"Buď ticho a počúvaj."
Z chodby naľavo, do ktorej sa Foxmer chcel pôvodne vydať, sa ozýval šepot. Jastrabi si vymenili pohľady. Stroivan prikývol. Dračia runa na jeho ruke sa rozžiarila a do druhej ruky si vzal malú dýku. Foxmer si pripravil meč a spoločne vošli do chodby.

Po poslednom výpade Reuxovi vypadol meč z ruky. Čepeľ s buchotom dopadla na zem medzi telá ľadových prízrakov. Reux si uvedomil, že práve padol posledný z jeho nepriateľov. Oprel sa o stenu a zviezol sa na zem. Potom sa nahlas rozosmial, nedbajúc na desivú a chladnú atmosféru chodieb.
Jeho smiech sa niesol labyrintom a postupne prenikal stenami až do uší stvorení, ktoré boli tajomstvom minulosti.
_______________________________________________________________________________________________________________

A daľší diel :D a podotýkam, že toto je posledný, čo mám momentálne napísaný :D ale hneď po uverejnení článku začnem písať daľší :)

Chapter 6

20. února 2013 v 21:13 | Shadow |  Tiene: Labyrint
Kapitola 6

Vstup


Zdalo sa, že schody nemajú koniec. Viedli hlboko pod veliteľstvo Tieňov, na miesto, kam už tisíce rokov nevkročil nikto živý. Farrovi behal mráz po chrbte a zároveň sa potil pod vplyvom zmiešaných pocitov, ktoré sa mu hmýrili v mozgu. Fakt, že porušil pravidlo veliteľa Tieňov a otvoril dvere do pôvodného Labyritnhianu, odsunul nabok a snažil sa sústrediť na ich úlohu.
Schody klesali čoraz nižšie a nižšie...
Pár metrov za Farrom zostupoval zostatok Jastrabov. Stroivan cítil vo vzduchu niečo prasataré a zlé. Také zlé, že jeho úchylka na zabíjanie popritom vyzerala ako zrnko piesku. Atmosféra hustla každým schodom.
Všetci traja boli tak zahĺbení do svojich myšlienok, že Farrovo zastavenie si všimli až keď doňho Foxmer narazil.
"Čo sa deje," opýtal sa Reux nervózne.
"Sme tu. Pôvodný Labyrinthian," odvetil veliteľ Tieňov a ustúpil nabok, čím poskytol Jastrabom výhľad na mohutné dvojkrídlové železné dvere zdobené striebrom.
"Pravdupovediac, netuším, čo nás tam čaká. Toto miesto nevidelo živú dušu veľmi, veľmi dlhú dobu. Môžme si len domyslieť, čo tam je."
"Tak sa tam pozrime, nie?" navrhol Foxmer a pristúpil k dverám z pravej strany, zatiaľ čo Reux obišiel Farra a zaprel sa do nich zľava.
"Na tri.. raz.. dva.. TRI!!"
Reux a Foxmer jednohlasne fučali. Dvere sa s nepríjemným škripotom pomaly otvárali.
Napokon sa roztvorili dokorán a Jastrabom sa naskytol pohľad na to, čo každý nich očakával.
"Labyrinthium robí česť svojmu menu," ozval sa do ticha Stroivan.
Za dverami sa nachádzala asi stometrová chodba, z ktorej každých pár metrov viedla nejaká bočná.
Farr prekročil prah ako prvý.
"Jastrabi," otočil sa k trom Tieňom za ním. "Musíme sa dostať do stredu."


Ya'zak stál uprostred laboratória plného mŕtvol, odťatých častí tela a krvi. Paladinov ubúdalo a zdalo sa, že daľší už neprichádzajú. Ya'zak ich obdivoval za to, že nehľadiac na mŕtvoly svojich padlých bratov v štíte kráčajú k vlastnej smrti. No aj tak ho to neodradilo od toho, aby každých pár sekúnd jedného z nich nezmrazil alebo nerozsekol napoly. Kútikom oka videl bojovať aj Slytha, ktorý síce neporážal nepriateľov tak jednoducho ako Ya'zak, ale zatiaľ neutrpel nejaké viditeľné zranenia.
Ya'zak však na zlomok sekundy prestal dávať pozor a výpad jedného z paladinov zastavil s jeho mečom pár centimetrov od krku. Uškrnul sa, zlomil paladinovi väzy a hodil ho do jeho pribiehajúcich spolubojovníkov. Ya'zak sa ich už-už chystal zmraziť naveky, no vyrušilo ho nezvyčajné ticho v laboratóriu. Obzeral sa, a príčinu našiel v mlado vyzerajúcom paladinovi, ktorý práve nakráčal do miestnosti. Jeden ramenný plát zlato-bieleho brnenia mal pokrytý ľadom.
"Slythos," povedal paladin a v tichu to znelo ako výbuch. "Ja, Teleus, syn Ariona, ťa vyzývam na boj na život a na smrť. Už netreba preliať viac krvi. Dnes tu už vyhasne len jeden život."
Ya'zak preniesol pohľad na Slytha. Ľadový kráľ si paladina očividne premeriaval a potom zo seba vydal zvuk, ktorý bol zrejme smiechom.
"Prijímam tvoju výzvu, paladin," uškrnul sa. "Aspoň sa konečne zabavím."
_______________________________________________________________________________________________________________

Tak sa mi zdá, že sa to na blogoch začína nejako rozbiehať :) síce za to asi môžu jarné prázdniny, ale who cares :D a fanúšikovia story,tešte sa, keď budem mať prázdniny ja, tak každú chvíľu voľného času obetujem písaniu :) už mám celkom premyslený celý príbeh :D a neviem či som to už niekde spomínal, ale celkovo to budú 3 hlavné série, + potom plánujem ešte jednu doplnkovú zo sveta Calinoru :D a potom.. uvidíme :)

Chapter 5

16. února 2013 v 20:24 | Shadow |  Tiene: Labyrint
Kapitola 5

Smerom nadol


Reux a Jastrabi vošli do Farrovych izieb na najvyššom podlaží Labyrinthia. Narozdiel od zostatku Labyrinthia v nich prevládal jednoduchý luxus. Prvej miestnosti vládol široký stôl s kreslami, na ktorom bolo rozhádzaných niekoľko papierov. Celú stenu za ním predstavovala zložitá kammená stena, do ktorej bol zakreslený príbeh o stvorení. Oproti stolu sa nachádzal vysoký krb, v ktorom na prvý pohľad už dlhú dobu nehorel oheň. Na opačnej strane miestnosti sa nachádzalo niekoľko truhlíc a stojany na zbrane a zbroj. Oproti hlavným dvojkrídlovým dverám sa nachádzali dvoje obyčajné. Jedny viedli do Farrovej spálne, a za druhými sa nachádzalo točené schodisko, ktoré viedlo desiatky metrov pod zem až k pôvodnej bráne Labyrinthia a zároveň ku vchodu do labyrintu, poďla ktorého dostala 'mohyla' meno.
"Čo tu vlastne robíme?" opýtal sa Stroivan, keď sa všetci usadili do kresiel.
"Viete, čo sa stalo na Calinore - to o Démonej bráne a podobne. Neviete však, že tá brána sa za určitý čas zvrhne sama do seba. A so sebou vezme priestor okolo seba s priemerom asi dvadsať kilometrov. S oceánom by nebol problém - brána sa uzavrie a voda dotečie. Ale s bránou zmizne aj Calinor. Podľa toho, čo o ostrove vedia Tiene, môže skrývať obrovské tajomstvá."
"A dá sa uzavreniu brány zabrániť?"
"Práve preto sme v Labyrinthiu. Možno viete, že kedysi dávno toto miesto slúžilo ako základňa ľadového kráľa, Slytha. Legendy hovoria, že keď bol porazený, uzavrel so sebou v strede labyrintu niečo, nejaký predmet s obrovskou mocou. Potom premenil chodby chrámu na bludisko a zomrel. Tá vec, či skôr sila, ktorou vládne, by nám mohla pomôcť zachrániť Calinor."
"Prečo mám pocit, že v tom bude nejaký háčik?" opýtal sa Foxmer.
"Z labyrintu sa ešte nikto nikdy nevrátil."
"Tak budeme prví.. budeme musieť byť prví."
Farr prikývol a otočil sa smerom k Strážcovi brány.
"Reux. Hoci od vzniku pôvodných Jastrabov uplynulo skoro 25 rokov, dúfam, že tvoja túžba pridať sa k nim zostala."
Strážca prikývol.
"Teraz ti poviem momentálne najväčšie tajomstvo Tieňov.. my ostatní, čo sme tu, nie sme len obyčajná skupina bojovníkov. Sme Jastrabi - noví Jastrabi. A ja ti ponúkam miesto."
Reux sa mu pozrel do očí. Farr v tých jeho videl zmes odhodlania a strachu.
"Zaručujem ti, že história sa nezopakuje."
"Keď už sme pri histórii," ozval sa Stroivan, "čo sa stalo s pôvodními Jastrabmi?"
"Neskôr," povedal mu Foxmer, pozorujúc Reuxa.
Strážca stále hľadel do Farrovych očí, no už necítil strach.
"Príjimam," zahlásil.
"Výborne. Vitaj medzi Jastrabmi, Reux. Toto je Stroivan, Foxmera poznáš, nie?"
Strážca znova prikývol.
"A čo Esraphel?" spýtal sa.
"Je mŕtvy. Bolck tiež."
"Ale-"
"Otázky až potom. Teraz máme dôležitejšie veci na práci."
Farr vstal a pobral sa k jedným z dverí a otvoril ich. Hneď pod dverami sa nachádzalo schodisko smerom dolu.
"Foxmer, vezmi fakľu."
Chvíľu počkal a zahlásil: "Jastrabi, za mnou!"
Nečakal na odpoveď a začal zostupovať do hlbín.
_______________________________________________________________________________________________________________jJedna z najnudnejších a najkratších kapitol :) ale pre dej dosť podstatná :D

Chapter 4

14. února 2013 v 21:52 | Shadow |  Tiene: Labyrint
Kapitola 4

Prebudenie


Po cestičke vedúcej cez les kráčali dve postavy zahalené v čiernych plášťoch s kapucňami. Niekoľko kilometrov sa za nimi ponáhľala iná postava, tiež v čiernom plášti. Stroivan a Foxmer si svojho prenasledovateľa všimli ešte pred vstupom do lesa, no nevenovali mu pozornosť. Spoliehali sa na to, že mu uniknú v lese, prinajmenšom ho pri skrýši Tieňov zabijú. Takto pokračovali v ceste niekoľko hodín.
"Ide stále za nami?" Stroivanov hlas bol chrapľavý keďže niekoľko hodín v kuse mlčal.
"Netuším. Idem to obhliadnuť."
V jednom momente stál Foxmer vedľa Stroivana, o pár sekúnd sa už šplhal na nedaľeký strom. Vyliezol vysoko do koruny.
"Nikoho nevidím. Myslím, že sme ho striasli."
Pomaly zoskákal späť na zem. Stroivan nestál na svojom mieste. Vlastne tam vôbec nebol.
"Stroivan?"
Akási ruka ho chytila za ústa a potiahla do krovia. Foxmer sa začal mykať a snažil sa vytrhnúť zo zovretia.
"Foxmer, to stačí.."
Keď spoznal Stroivanov hlas, prestal sebou trhať. Ruka ho pustila.
"Čo sa deje?"
"Je blízko. Cítim ho."
Niekoľko minút čakali zamaskovaní v kroví. Potom sa ozvali kroky a uprostred cesty sa objavila postava ich prenasledovateľa.
"Nič netuší. Zaútočíme," zašepkal Stroivan. "Na tri.. raz.. dva... TRI!!"
Obaja prudko vyskočili na neznámeho. Ten v momente vytasil meč a jednoducho vyblokoval ich útok.
Stroivan sa prevrátil vo vzduchu a chystal sa predviesť rýchly výpad na neznámeho hlavu, no prerušil ho známy hlas spod jeho kapucňe...
"Prestanete už s tou šaškárňou? To sa mi nedostane normálneho privítania?"
"Farr?!"
Veliteľ Tieňov si s úškrnom stiahol kapucňu.
"Ako vidím, budeme si musieť zohnať poriadneho stopára, alebo prinajmenšom niekoho kto rozozná spojencov," poznamenal.

Onedlho sedeli všetci traja pod tieňom vysokého dubu.
"Čo sa na Calinore stalo? Nám povedali, že všetci, kto boli v jaskyni, sú mŕtvi, tak sme sa odplavili s ostatními. Keďže sme si mysleli, že Jastrabi sa rozpadli, rozhodli sme sa znova pripojiť k obyčajným Tieňom. Teda ja som sa rozhodol vrátiť a Stroivan pripojiť," vysvetľoval aktuálnu situáciu Foxmer.
"Čiže ste na ceste do Labyrinthia. Ako ja."
"Koľko ešte? Bolia ma nohy," sťažoval sa Stroivan.
"Sme bližšie než si myslíš."
"Výborne! Tak nevidím dôvod, prečo nepokračovať v ceste a neporozprávať sa až na mieste."
Stroivan vstal a Farr s Foxmerom ho nasledovali.
Farr vrhol pohľad na oblohu.
"Onedlho zapadne slnko. Do tmy musíme byť v Labyrinthiu."

O pár minút sa z tmy medzi stromami vynoril šíp s čiernym perím a zapichol sa do stromu pred nimi.
Z kríkov a korún stromov vyskočilo šesť maskovaných postáv.
Stroivan sa zarazil, no Farr a Foxmer pokračovali daľej, tak ich nasledoval.
"Čo to má znamenať?" spýtal sa šeptom, keď ich dobehol. Postavy bežali vedľa nich, tri na pravej a tri na ľavej strane.
"Že sme na mieste," odvetil Farr, keď sa stromy rozostúpili a pred nimi sa ako hora týčila obrovská mohyla, pred ktorou čakalo daľších šesť postáv. Druhá šestica, ktorá sprevádzala Jastrabov, sa k nim pripojila. Z mohyly vyšiel daľší muž. Od ostatných sa líšil plátovým brnením a bielym plášťom.
"Vitajte doma, veliteľ. Vitajte v Labyrinthiu," povedal Reux. Tucet Tieňov sa rozostúpil a vytvoril cestu k mohyle. Farr vykročil ako prvý, nasledovaný Jastrabmi. Pri vchode sa Stroivan otočil. Jedna šestica Tieňov sa vracala naspäť do lesa a druhá sa mu otočila chrbtom. Reux, ktorý kráčal za ním, ho potisol dovnútra.

Slythos rozťal hlavu paladinovi a prebodol daľšieho. Prúd bojovníkov do miestnosti sa na chvíľu zastavil a poskytol Slythovi čas na dokončenie operácie. Donovan ležal na stole v strede miestnosti, napojený na množstvo hadíc a trubíc ktoré do jeho tela prenášali Xeonium, látku, ktorá menila všetko živé na ľadový prízrak. V Donovanovom prípade použil prototyp novej verzie Xeonia - potreboval, aby si jeho náhrada uchovala aspoň časť jeho myšlienok a ľudskej podoby. Zároveň mu z chrbta rašil pár zmenšených dračích krídel - následok prehnaného pokusu so Sanguoniom, dračou esenciou.
Slythos si Donovana znova premeral. Premena bola takmer dokončená - onedlho bude pripravený na výmenu mysle. Ak sa dovtedy nepreberie.
Prudký rev prichádzajúci od dverí ho prinútil znova zdvihnúť sekeru a meč a brániť svoj pokus.
'Dnes nie. Dnes Labyrinthium nepadne!' pomyslel si a vrhol sa na prichádzajúcich paladinov.

Zlaté a červené záblesky na strope Donovanovej mysle pribúdali. Ya'zakovi - a zároveň Slythovi - neostávala už ani hodina. Donovan stále spal postojačky, ale čoraz častejšie sa mykal, čo bol daľší zank prebúdzania. Ya'zak dúfal, že to Slythovi vyjde. Má len jednu šancu.. Ak sa to nepodarí, nájde si iný spôsob, ako sa dostať do sveta za stenami podvedomia a poriadne to Ľadovému kráľovi zráta..
Rozmýšľal, akým spôsobom dosiahne čo najväčiu bolesť. Možno poriadne nažhaveným mečom alebo..
Myšlienku nestihol dokončiť. Záblesky na strope podvedomia zmizli. Donovan zmizol. Na jeden moment si Ya'zak pomyslel, že to nevyšlo a paladin sa prebudil. Potom ho však neviditeľná sila prinútila zavrieť oči. Keď ich znova otvoril, videl nad sebou dohora stúpajúci kamenný strop Slythovho laboratória. Víťazoslávne zareval, zliezol z lôžka, zdvihol obojručký meč ležiaci nedaľeko, roztiahol krídla a vrhol sa na paladinov neprestajne prúdiacich do miestnosti.
_______________________________________________________________________________________________________________
Another one :) na blogoch máte nejako ticho :D Kto by to povedal, že ja budem jeden z mála, čo pridávajú články :)

Chapter 3

6. února 2013 v 15:00 | Shadow |  Tiene: Labyrint
Kapitola 3

Ya'zak

Farr zapálil pohrebné hranice s telami Esraphela a Bolcka. Elfa až tak dobre, nepoznal, no jeho smrť ho mrzela rovnako ako Esraphelova. Potlačil slzy a odvrátil zrak od ohňa. Calinor. Keď sem pred pár hodinami prišli, vyzeral ako raj. Teraz pochyboval, či tu ešte zostalo niečo živé. Ostrov bol zahalený dymovo prikrývkou. Polovica územia sa ocitla v plameňoch, tú druhú čo čaká onedlho.
Farr sa donútil opäť pozrieť na telá Jastrabov.
"Veľa šťastia, nech ste kdekoľvek," zašepkal a pobral sa k pláži.

Na pobreží Calinoru panoval ruch. Pláž bola zaplnená členmi Dračej hliadky, ktorá boj o ostrov prežili a teraz sa chystali prekročiť more a dostať sa na kontinent, kde ich čaká nový život.
Farr sa vmiešal do jednej skupinky. Nikto sa na nič nepýtal, všetci sa zaujímali len o to, ako sa dostať z pláže. Nasadli na čln, ktorý ich priviezol k jednej z neďalekých lodí.
Keď Farr vyliezol na palubu, venoval Calinoru posledný pohľad. Ostrov vyzeral ako peklo na zemi. Farr sa odvrátil a dúfal, že sa tam už nikdy nebude musieť vrátiť.

Slythos sa so smiechom vyhol daľšiemu chabému výpadu. Donovan sa neunúval zastaviť - nechal pôsobiť zotrvačnosť a padol na tvár. Slythos ho chytil za nohu a vytiahol do vzduchu. Donovan zacítil na tvári chladný vzduch prúdiaci z preizoru na jeho helme.
"Slabý, slabý.." skonštatoval ľadovým hlasom. "Koniec koncov, ako väčšina paladinov."
Akoby na odpoveď sa chrámom rozľahol bojový rev a hlasné trieštenie ľadu.
"Prelomili druhú barikádu.. možno nie sú až takí zlí.."
"Oni.. prídu.. a.. to bude.. tvoj.. koniec.." zachrčal Donovan.
"Ja viem že prídu.. a ja ich pekne privítam. S tebou ako mojim verným vojakom."
"Nikdy.. nikdy!"
Slythos sa zamsial najchladnejším tónom akým dokázal.
"Keby si vedel, ako sa mýliš. Potom napriahol päsť a udrel paladina do spánku.

Tma. Tma všade kam oko dovidelo. A potom tú tmu prerušilo jasné biele svetlo. Donovan si zakryl oči. Po chvíli svetlo zmizlo. Donovan si neprestal zakrývať oči. Cítil blízkosť niekoho.. niečoho iného.
"Donovan."
Niečo ho donútilo odvrátiť ruku.
Pred sebou videl najskôr nejasnú bielosivú siluetu. Potom začala nadobúdať tvar.
Onedlho pred Donovanom stál jeho takmer dokonalý klon. Jediný rozdiel bol v tom, že tento druhý Donovan bol niečím medzi ľadovým prízrakom a drakom. Dvojmetrová, svalnatá postava bola zakrytá silným plátovým brnením. Z otvorov na chrbte vyčnievali dve ľadovobiele dračie krídla. Tvár bola zčasti zakrytá pod kapucňou. Na chrbte mu viseli dva meče a po boku sa hompáľala sada nožov. Navyše bol celý pokrytý akousi ľadovou krustou.
Donovan naň hľadel ako skamenený. Prízrak roztiahol ústa do hrôzostrašného úškrnu. Natiahol ruku pokrytú ľadom smerom k Donovanovi.
"Prijmi ma. Stačí obyčajný dotyk.. a tvoj život nikdy nebude taký ako predtým."
"Kto.. kto si?"
"Som Ya'zak. Som tvojim tieňom. A odo dneška som tvojim novým ja."
Donovanovi prešiel mráz po chrbte.
"To.. to.. to nedovolím.."
"Och, prepáč.. Zabudol som ti povedať, že rozhodnutie nie je na tebe.."
"Tak kto..."
"Slythos."
"A.. a čo sa stane ak sa Slythos rozhodne inak?"
"Nerozhodne. Musíme len chvíľu počkať." Sadol si na zem a prekrížil nohy.
"Zatiaľ mi môžeš povedať ako to vyzerá.. tam vonku."
Donovan ostal stáť a dúfal, že sa preberie skôr než Slythos dokončí svoj plán.

Ya'zak pobavene sledoval svoje druhé ja. Donovan nehybne stál pár metrov od neho a nahlas chrápal.
Ya'zak prešiel pohľadom na strop - ak sa to dalo nazývať stropom - Donovanovej mysle. Tmavou hmotou občas prebehol červenozlatý záblesk. Ako čas plynul a hodina striedala hodinu, počet zábleskov rástol. Donovanovo podvedomie sa preberalo.
Slythos by sa mal poponáhlať. Ak má jeho plán vyjsť, neostáva mu veľa času.

Počet prízrakov prudko klesal. Po bojisku sa váľalo mnoho mŕtvych tiel zmiešaných s pokrútenými kusmi ľadu. Teleus si sadol za barikádu. Pravé rameno mal naskrz prebodnuté ľadovým šípom. Na jeho prekvapenie ho zranenie nebolelo, ale okolo miesta prepichu sa začaly hromadiť kúsky ľadu. Nedaľeko neho sa nachádzala malá vatra, zrejme pozostatok tábora prieskumníkov. Teleus k nej pomaly prešiel, odtrhol kus tuniky a namotal ho na jedno z polien. Provizórnu fakľu priložil do ohňa počkal kým sa rozhorí. Fakľu potom priložil k rane. Šíp sa onedlho roztopil, no ľad sa odmietal roztopiť. Po pár minútach boja Teleus fakľu odhodil. Rana ho začala nepríjemne bolieť. Ľadová plocha okolo zranenia zväčšila objem trojnásobne. Nevedel, čo sa deje, no bolo mu jasné, že keď sa čo najskôr nedostanú k Slythovej miestnosti, stane sa niečo veľmi zlé.
Rozhliadol sa okolo seba. Všetci preživší sa zhromaždili asi sto metrov od neho a vytvorili malý tábor. Znechutene prešiel pohľadom po mŕtvych prízrakoch a pobral sa smerom k táboru.
_______________________________________________________________________________________________________________
New chapter :) A ako pozerám, tak som sa celkom rozpísal :D snáď ste tú horu textu prežili

Chapter 2

5. února 2013 v 15:00 | Shadow |  Tiene: Labyrint
Kapitola 2

Vrah

Stroivan sa vyšplhal na vežu chrámu a pozoroval námestie pod ním. Bolo kompletne zaplnené ľudmi, elfmi, orkmi a kadejakou inou háveďou.
'Aká škoda, že musia všetci zomrieť,' pomyslel si Stroivan a znovu si prezrel pravú dlaň.
Runa bola uhľovočierna. Občas z nej vyskočilo zopár čiernych plamienkov, ale inak vyzerala ako materské znamienko. Materské znamienko v tvare draka. Stroivan sa uškrnul. Z runy začali sršať oveľa väčšie plamene. Úškrn prešiel do hlasitého smiechu. Ruch na námestí sa zastavil. Všetko, čo malo oči, sa pozrelo na vežu.
Stroivanove ústa sa vytvarovali do desivého úškľabku. Postavil sa a skočil do davu. Pokojnú atmosféru poobedňajšieho mesta narušil krik.

Foxmer sedel na strome neďaleko Daud'gaaru. Keď sa k nemu doniesol krik a plač z mesta, pochopil, že Stroivanova výprava za nákupom surovín sa zmenila na masaker. Ale nepohol sa a čakal daľej. O pár minút krik ustal. Foxmer sa pozrel smerom k mestu. Od brány k nemu kráčala osamelá postava, v ľavej ruke držala nejaké vrece a z pravej vyletávali tmavé plamene.
Foxmer si vzdychol, zoskočil zo stromu a zapálil oheň.

"To sa naozaj nevieš ovládať?" vyhŕklo z Foxmera pri večeri.
"Čo tým myslíš?" Stroivanov tón Foxmerovi naháňal zimomriavky. Ale pokračoval...
"To tvoje zabíjanie. Nemohol si iba v kľude nakúpiť?"
"Ber to z tej lepšej stránky. Aspoň som ušetril..."
"Ale to nám bude úplne nanič, keď po nás pôjde polovica Ríše."
"Tým sa môžme trápiť, keď po nás tá polovica skutočne pôjde."
"Ale-!"
Stroivan si zívol.
"Idem spať. Dobrú noc."
"Nemôžeš...Ešte som s tebou neskončil...!"
"Dobrú noc!"
Foxmer ostal ticho. Pár minút bojoval s myšlienkou podrezať Stroivana v spánku, no zostalo to len pri myšlienkach. Znova si vzdychol a zaspal bezsenným spánkom.

_______________________________________________________________________________________________________________
Čo iné než daľšia kapitola? :D A na scénu sa vracajú Stroivan a Foxmer, snáď ste spokojní :D

Chapter 1

4. února 2013 v 21:06 | Shadow |  Tiene: Labyrint
Kapitola 1

Následky

Farr pomaly otvoril oči. Chvíľu sa dezorientovane obzeral a nevedel si spomenúť, kde je. Postupne sa mu však z pamäte vynárali spomienky na veľký boj, ktorý sa v dračom brlohu odohral. Zdvihol ruky a pritisol si ich k čelu. Hlavu preťala bolesť, akú už dlho nezažil. Naposledy na Dorthenskom moste, pri páde prvých Jastrabov. Pri spomienke na lukostrelcov strieľajúcich šípy z obidvoch koncov mosta mu vyhŕkli do očí slzy. Prežil len on, hoci aj s ťažkými zraneniami, a Esraphel, mág a zástupca veliteľa Tieňov. Esraphel... Farr sa úpenlivo snažil spomenúť si, kedy ho naposledy videl.

Tmavé plamene olizovali Esraphelov štít. "Farr, Stroivan, vypadnite!" zareval na Jastrabov stojacich za ním. Farr chcel protestovať, no Stroivan ho strhol so sebou nabok. Esraphel sa na nich obzrel, uškrnul sa a zrušil štít.

Farr sa horko-ťažko postavil na nohy. Keď sa mu v mysli vybavilo meno Stroivan, spomenul si aj na ostatných Jastrabov. Prešiel do stredu siene, kde naposledy videl Bolcka. Vedel, že je to zbytočné, ale aj tak sa chcel uistiť, či Bolck naozaj zahynul.

Z brány sa hrnul zástup démonov. Bolck prešiel do stredu brloha, ukryl sa za telom mŕtveho draka a ostreľoval démonov z diaľky. Boj zúrivo pokračoval. Démonov čoraz pribúdalo. Bolck ich nestíhal zabíjať, no nemienil sa vzdať. Namieril na daľšieho démona, no vyrušil ho rev draka. V ľavom uchu pocítil ostrú bolesť. Klesol na kolená a prudko dýchal. Démoni zatiaľ mohli nerušene vychádzať z brány. Bolck sa znova postavil, schmatol luk, a uvidel planúce červené oči démona. Bolestný výkrik elfského lukostrelca zanikol v hluku boja a reve drakov.

Telo elfa bolo v takej iste polohe, v akej si Farr pamätal naposledy. Bolck ležal prikrytý démonom, ktorý ho zabil a hneď nato bol zabitý on sám. Farr sa znova rozhliadol. Stroivana ani Foxmera nevidel. Buď utiekli, alebo ich nejaký drak spálil na prach. Farr sa vrátil k miestu, kde upadol do bezvedomia, zdvihol svoj meč a zasunul ho do pošvy. Venoval brlohu posledný pohľad, prešiel popri troskách Démonej brány a vyšiel von z brloha.
_______________________________________________________________________________________________________________
A dáme si daľší diel :D snáď ste spokojní s ukončením príbehu Calinoru :)

Sayonara

Prológ

3. února 2013 v 13:00 | Shadow |  Tiene: Labyrint
Prológ

Pred 3 400 rokmi


Slythos zamračene pozoroval armádu paladinov pochodujúcu k jeho chrámu. Kdesi v kútiku jeho mysle sa zrodila myšlienka o jeho porážke. Automaticky ju zavrhol. Ak by jeho plán zlyhal, daľší pokus by sa mohol uskutočniť až o štrnásť tisíc rokov - a Slythos pochyboval, že sa toho dožije. Prešiel od okna k prístroju, k jeho umeleckému dielu, na ktorom pracoval dvadsať rokov. Nie. Nestrpí porážku od paladinov. Znova sa pohol - tentoraz podišiel k ďalekohľadu. Bol to jeho daľší vynález a tak ako na ostatné, aj naň bol právom hrdý. Preskúmal oblohu nad chrámom. Asteroid bol skoro na svojej pozícií. Slythos vrhol daľší pohľad von oknom. Armáda bola nebezpečne blízko. Ak má stroj spustiť, bude to až počas bitky. Z pásov na chrbte vytrhol vojnovú sekeru s diamantovým ostrím a pobral sa ku dverám.
Donovan stál pred chrámom. Za ním stála armáda paladinov, najlepších z najlepších. Prehliadal ich sivými očami. Každý z nich bol ochotný položiť život. Donovan nevedel posúdiť, či je to dobre alebo zle. Vedel len, že dnes ich zomrie mnoho. Otočil sa späť ku vchodu do chrámu. Tmavá chodba ho akoby vťahovala, lákala dnu. Vytasil meč, poslúchol volanie a ako prvý vstúpil do chodby.

Križovatka sa plnila mŕtvymi telami. Rád paladinov síce pár hodín dokázal vzdorovať Slythovej armáde prízrakov, no po čase začli slabnúť. Donovan sekal okolo seba hlava-nehlava. Po každom výpade s uspokojením počúval zvuk trieštiaceho sa ľadu, z ktorého boli prízraky stvorené. Ani on však nedokázal bojovať večne a po silnom seknutí do ramena musel opustiť bojisko. Vracal sa po chodbe k provizórnemu táboru, ktorý si Rád zriadil asi sto metrov od bojiska. V polovici cesty zvuky boja zoslabli. Donovan prijal nečakaný kľud s radosťou. Zatvoril oči a vychutnával si ticho. Postavu so sekerou nemal ako vidieť. Otvoril oči, zazrel záblesk modrej a potom už len tmu.

Teleus rozsekol posledný prízrak, čím pre seba a svojich mužov získal trocha času na oddych. Vyzeralo to, že prízraky sa stiahli. Vojaci Rádu sa začali radovať, no Teleus vedel, že ich radosť nepotrvá dlho. Onedlho sa prízraky vrátia v dvojnásobnom počte a prejdú cez ich zábrany ako nôž maslom. Otočil sa a uprel pohľad do temného tunelu za sebou, smerom k táboru. Už dlho neprišli žiadne posily. Žeby ich niekto prepadol? Na podrobnú úvahu nemal čas. Divoký rev z ostatných troch tunelov križovatky prezrádzal, že ľadová skaza sa blíži. Zhlboka sa nadýchol a vydal rozkaz.

Prvá vec, čo Donovan po prebudení uvidel, bol chlad unikajúci z namodro svietiaceho priezoru Slythovej helmy. Presunul zrak na zem, statočne ignorujúc svojho nepriateľa.
"Ale, ale, ale. Čo to tu máme?" rozľahol sa miestnosťou Slythov hlas. "Nie je to veľký Donovan, najväčší z paladinov? No?"
Uvoľnil popruhy, ktoré pripútavali paladinove ruky k stene. Donovan sa zrútil na zem, chlad, ktorý sa v ňom rozrastal, ho pripútal k zemi bez ožnosti pohybu. Slythos doňho kopol. Paladin sa zmohol len na slabý ston.
"Dosť sporov, paladin! Vyriešme naše nezhody raz a navždy. Chlad unikol z Donovanovho tela tak rýchlo ako doň vošiel.
Pomaly sa postavil. Slythos pred neho hodil malú šabľu.
"Bráň sa!"
Nečakal na odpoveď a predviedol rýchly výpad smerom k Donovanovi.



Labyrinth - Soundtrack

2. února 2013 v 20:27 | Shadow |  Tiene: Labyrint
Hello everyone :)
Povedal som si, že keď už som dokočil Calinor, tak na blog nebudem tak srať ako doteraz :D tak tu máte soundtrack na nové písané story a zároveň pokračovanie Calinoru :D

Bez daľších zbytočných slov, dámy a páni, Dying for an Angel ! :D

Snáď sa páčilo, Avantasiu som objavil len nedávno a teraz nemôžem prestať počúvať ich songy :D A má miesto na vrchole môjho hudobného rebríčka spoločne s Nightwish-om :D
A tak ma napadá, do komentov napíšte vašu najobľúbenejšiu skupinu :) nech viem, aký máte vkus

A teraz ešte nejaké info :D

- Určite ste si všimli zmenu designu blogu :D môže byť laebo ho mám zmeniť?
- Apocalyptico zrejme zruším, nejak nemám nápady na daľší diel
- Stroivan už napísal, že chce Lego story.. na tých sa mi snáď podarí zapracovať, tak do konca marca by tu mohol byť prvý diel
- A daľšia otázka: Aké články by ste ešte chceli? Okrem príbehov :D môžu to byť nejaké diskusie alebo podobne :D
- A posledná.. z blogerov si ma na Skype pridali len Stroivan a Nex, čo ma trochu mrzí :/ čo súvisí s tým, že by sme niekedy mohli zorganizavať hromadný blogerský chat (alebo aj hovor, keď ste úchylní na hlas :D )

To je nadnes všetko, Sayonara :)
free counters