Skype: NextStreet1337
Steam: darkfry3

Duben 2013

Chapter 4

27. dubna 2013 v 0:17 | Shadow |  Tiene: Lavína
Kapitola 4

Výsledok boja

Endeas odrazil Ya'zakov výpad a druhou rukou, v ktorej držal druhú dýku, vyrazil do útoku. Démon si to však všimol, rozpustil svoje krídla a ľad z nich presunul do zbroje na ľavom boku, na ktorý Endeas mieril.
"Hlupák!" zasyčal. "Mňa nemôže poraziť niekto ako ty."
"Menej rečí a viac boja!" zakričal naňho Farr a švihol mečom.
Ya'zak premenil zbroj na pravej ruke na štít a odrazil útok. Potom prudko odkopol Endea a niekoľko metrov. Farr tentoraz zaútočil z ľavej strany. Ya'zak vyblokoval aj tento úder, zmenil ruku späť a skočil po Farrovi. Pravou rukou ho chytil pod krk a vrazil s ním o časť steny, ktorá prežila útok.
"Toto by sa nestalo, keby ste nevyšli z Labyrinthia."
Farr zachrapčal.
"Ale neboj sa... vyslobodil si ma a preto ťa teraz nezabijem."
Uvoľnil zovretie. Farr sa zosunul na zem, v tvári modrý.
"Ale jeho," ukázal na Endea, "Sa to netýka!"
Endeas si uvedomil, že dýky sú mu nanič. Preto ich zapichol do zeme a vytasil meč.
Ya'zak si medzitým vyrobil dva ľadové meče, vytvoril krídla a obrovskou rýchlosťou vyletel smerom k Jastrabovi.

Ethias sledoval Nemphi, vrchnú správkyňu cisárskej administratívy, ktorá práve oznámila zhromaždenému ľudu správu o jeho nástupe na trón. Nebolo na tom nič nečakané, napokon, bol najstarším dedičom Thea Drakona. Hoci jeho brata Cailana mali obyvatelia Ríše radšej, nikto otvorene nenamietal. Aspoň niečo ho mohlo tešiť. Jeho myšlienky prerušil príchod Herevara, ktorý chcel prebrať presný dátum korunovácie.
'Späť do politickej stoky,' pomyslel si Ethias a snažil sa aspoň tváriť, že ho postavenie nebeských telies v presnú hodinu zaujíma.

O niekoľko hodín neskôr sa Ethias konečne dostal do Bieleho paláca. Chcel sa pobrať do postele, no do miestnosti vkročil princ Cailan.
Ethias brata veľmi dlho nevidel, a až po takom dlhom odlúčení si všimol akí sú si podobní. Obom na hlavách trónila neposlušná havrania hriva, mali rovnako veľké nosy a tvar obočia. Odlišovali sa však v očiach. Zatiaľ čo Ethiove boli hnedé po matke, Cailan zdedil zeleno-modré z otcovej strany.
"Zdravím ťa, braček. Čo ťa sem privádza? Myslel som, že si s Lopinom a jeho družinou odišiel na lov."
Cailan sa posadil do jedného z čalúnených kresiel.
"Bol som na love. Lesy sú však prázdne, a navyše k nám dorazil posol so správou o tvojom blížiacom sa veľkom dni."
Hoci to Cailan hovoril vážnym tónom, Ethias vedel, že jeho brat nikdy po tróne netúžil. Zrejme bol aj rád, že je to práve Ethias kto sa stane novým cisárom.
Ethias sa podvedome usmial a pritom si zívol.
Cailan sa uškrnul.
"Ťažký deň?" spýtal sa.
"Od poludnia počúvam Herevarov výklad o postavení veľkej hviezdy Kopelun ráno v deň korunovácie. A k tomu kopa zvyčajných problémov."
Znova si zívol.
"Myslím že by si si mal ísť ľahnút."
Ethias prikývol a pobral sa k dverám.
"Moment, braček."
"Áno?"
"Lesy neboli celkom prázdne."
Budúci cisár sa otočil.
"Ako to?"
Cailan siahol pod záhyb plášťa a vytiahol odtiaľ veľké biele pero. Vyzeralo ako orlie, no niekoľkokrát väčšie a pružnejšie.
"Čo.. to je?"
"Netuším. Našiel som to pri Zelenej zátoke.. tam kde sme kedysi uvideli toho orka. A celý čas som mal pocit že nás niečo sleduje."
Cailan nasadil skutočný vážny tón.
"Neviem síce, čo to má znamenať, ale nepáči sa mi to."
"Keď si chceš byť istý o bezpečnosti, hneď po korunovácií ťa vymenujem za správcu mesta."
Ethias sa otočil a zanechal za sebou zaskočeného Cailana. Hlavou mu pritom vírili znepokojivé myšlienky o Cailanovom náleze a blížiacej sa korunovácií.

Endeas vyrazil daľší Ya'zakov úder. Bojovali už niekoľko minút a pre Jastraba to bol najnáročnejší boj v živote. Ya'zak ho nenechal vydýchnuť, útočil rýchlymi a presnými údermi, občas ho vyviedol z rovnováhy nečakaným kopnutím do oblasti hrude alebo brucha.
Endeas sa však nevzdával. Povzbudzovalo ho vedomie, že sa ešte pred obrovskou silou démona dokázal brániť. Ale stále bol len človekom a čoskoro sa dostavila na rad únava. Ya'zakove údery boli čoraz prudšie a Jastrab sa nevládal brániť. Ak chcel vyhrať, musel by predviesť finálny útok do niekoľkých sekúnd.
Zhlboka sa nadýchol, odrazil daľší úder a s mečom namiereným na Ya'zakovu hruď skočil priamo oproti ľadovému prízraku.

Bolesť. Bieloba pred očami. Endeas sa cítil, akoby mu horela polovica tela. Jeho útok nevyšiel tak, ako predpokladal. Čepeľ sa síce dostala až k Ya'zakovej hrudi, no kým stihla narobiť nejakú škodu, ľadový démon mu uštedril prudký úder päsťou do žalúdka a kopancom do ľavého kolena. Potom mu vyrazil z ruky meč a svoj zabodol do Endeovho ramena.
Jastrab klesol na kolená a očakával smrť. Žiadny posledný úder však neprišiel. Ya'zak od neho odstúpil a premeriaval si ho.
"Bojoval si dobre, Jastrab. Nezaslúžiš si zomrieť tu, na zničenej ulici bez svedkov. Budem čakať na boj s tebou," vrhol pohľad na Farra. "A samozrejme aj s tvojim otcom."
Potom Ya'zak roztiahol krídla a vyletel vysoko do vzduchu. Endeas hľadel, ako letí smerom na západ až kým mu drobná lietajúca silueta nezmizla z dohľadu.
Zrazu zatúžil po niečom mäkkom, na čo by si mohol ľahnúť. Hneď na to upadol do bezvedomia.
_______________________________________________________________________________________________________________

Další chapter :) A pre Sauwena... už asi len dve kapitoly a príde tvoj návrat do story :D


Chapter 3

21. dubna 2013 v 19:08 | Shadow |  Tiene: Lavína
Kapitola 3

Všetko sa len začína

Farr s Endeom odhŕňali trosky. Spolu s nimi bolo pri zrúcanine daľších dvadsať chlapov, väčšina z nich žoldnieri alebo zvyšky mestskej stráže. Ya'zakova armáda opustila mesto a oni mohli v kľude pracovať.
Napriek tomu, že prízraky boli už preč, Farr mal nepríjemny pocit, že ho niečo pozoruje. Námestie však bolo až na robotníkov prázdne. Z budov tiež veľa nezostalo, čiže pozorovateľ sa musel ukrývať buď v jednej zo zrúcanín, alebo... Farr pozrel nad seba.. vo vzduchu.
To, čo uvidel, síce čakal, no aj tak jeho srdce preskočilo jeden úder. Vo výške asi kilometer nad zemou sa na mohutných krídlach vznášala postava v brnení. A, hoci sa to na diaľku nedalo rozpoznať, hľadela priamo naňho.
Farr okamžite zavolal Endea k sebe a upozornil ho na prítomnosť neznámej postavy. Endeas tiež zdvihol pohľad k oblohe.
"Vieš kto to je?" spýtal sa.
"Mám podozrenie. A ak je správne, mali by sme vypadnúť. Okamžite."
"Ale čo ten... Stroivan?"
Farr mávol rukou smerom k ostatným pracujúcim.
"Oni sa oňho postarajú."
Endeas prikývol a spolu sa rozbehli po jednej z ulíc smerom k bývalej mestskej bráne.
Postava sa pohla spolu s nimi a sledovala ich. Keď sa blížili k bráne, nabrala rýchlosť a začala prudko klesať.
'Útek nemá zmysel,' pomyslel si Farr, keď kútikom oka zazrel blížiace sa nebezpečenstvo.
Endeas si to zjavne uvedomil tiež, keďže obaja naraz zastali a vytasili zbrane: Farr jednoručný meč a Endeas dve krátke dýky.
A čakali, kým Ya'zak priletí až k nim.

Foxmer si aj niekoľko hodín po odchode jeho väzniteľov necítil polovicu tela. Vedel však, že má kopu nový zranení, niektoré z nich mohli byť aj vážnejšieho charakteru.
Hoci sa snažil, nemohol sa zbaviť spomienok na "vypočúvanie", ktoré však nabralo dosť brutálny charakter. Ešte nikdy necítil takú bolesť, hoci zažil už dosť bitiek. Jeho väzniteľov, či skôr mučiteľov, zrejme bavilo skúšať na ňom najnovšie techniky mučenia. Z toho, že pred použitím každej jednej z nich mu povedali aj jej meno, Foxmer usúdil, že ich vymysleli sami. Z názvov si veľa nepamätal, no najviac mu v pamäti utkvel Elfský podkop, na ktorý určite nezabudne do konca života. A keby aj náhodou zabudol, jazvy, ktoré mu po tejto technike zostanú, mu to určite pripomenú.
Tešilo ho však vedomie, že Tayovi a Metraxovi, ako sa väznitelia navzájom oslovovali, nič dôležité neprezradil.
Menej ho však tešilo, že Tay mu prisľúbil ich skorý návrat.
Potom však Foxmerova myseľ potemnela a on upadol do bezsenného spánku.

Nedaľeko od neho čosi spadlo. Úder neznámej veci na zem bol síce tichý, no Stroivanovi to stačilo na prebudenie sa z delíria. Okolo neho bola tma, a tak radšej zatvoril oči a snažil sa posilniť ostatné zmysly. Čoskoro k nemu doľahli tlmené zvuky rozhovorov. Z útržkov slov, ktoré dokázal rozlúštiť, usúdil, že sa ho a všetkých ostatných, ktorých zaľahla padajúca veža, snažia vyhrabať. Pri predstave slnečného svetla sa pousmial a znova upadol do stavu medzi životom a smrťou.
__________________________________________________________________________________________
Another chapter is here :)
Čo myslíte, prežije to Stroivan? Alebo sa zbavím daľšieho z Jastrabov?


Chapter 2

19. dubna 2013 v 16:59 | Shadow |  Tiene: Lavína
Kapitola 2

Nový Jastrab

"Čo.. čo tu robíš? Myslel som že si v Ravenwoode"
Endeova tvár potemnela.
"Ravenwood už nie je tým, čím býval. Od tvojej poslednej návštevy sa toho veľa zmenilo. Vypukly vzbury proti Nesseiovi. Lord Ferethor sa postavil na čelo povstania, zvrhol Nesseia a zasadol na jeho miesto."
Aj Farr sa zachmúril. Ferethor bol muž ocele a násilia. Dokázal si predstaviť, čo musia obyvatelia trpieť a jeho túžba vrátiť sa domov vzrástla.
"A čo robíš tu? Vyhnali ťa z mesta?"
"Nie. Aj proti Ferethorovi vypuklo povstanie a ja som sa pripojil. Minn, ktorý je veliteľom, poslal mňa a sestru sem po nejaké zásoby a zbrane."
"Sestru? Aj Sheila je tu?"
"Rozdelili sme sa počas toho útoku na katedrálu."
Endeas vrhol na otca podozrievavý pohľad.
"A prečo si tu ty?" opýtal sa.
"Som na ceste do Ravenwoodu. Išiel som ťa hľadať."
"Mňa? Prečo?"
"Pamätáš si, ako som ti pred piatimi rokmi hovoril, že raz sa budeš môcť pridať k Tieňom?"
Endeas prikývol.
"Tak práve preto."
"Prečo zrovna teraz? Vtedy si hovoril, že to bude trvať najmenej desať rokov, kým budem schopnný sa k vám pridať."
"Časy sa zmenili. Potrebujem každého schopného bojovníka."
Nasledujúcich desať minút Farr synovi vysvetľoval, čo všetko vyvolalo aktuálne udalosti. Vonku medzitým utíchli zvuky boja. Ticho, ktoré nastalo, však vyvolávalo ešte väčšiu hrôzu.
Farr pomaly otvoril dvere a potichu sa obzeral po ulici. Mestom sa šíril pach krvi, smrti a výkalov. Preto neznášal veľké boje.. smrad, ktorý po nich zostával, mu nerobil dobre. No teraz bol rád, že pach je jediné, čo sa na ulici nachádza. Zdalo sa, že tí, čo prežili, sa ukrývali, a ľadová armáda odtiahla. No niečo mu na tom nesedelo. Napriek rastúcej zlej predtuche vyšiel von, nasledovaný Endeom, najnovším členom Jastrabov. Spolu vykročili k miestu, kde kedysi stála katedrála. No ani jeden z nich netušil, že na ulici nie sú sami.

Foxmera prebudil hlasný smiech. Na moment chcel zakričať, aby Stroivan zavrel ústa, ale potom si spomenul, čo sa stalo v Temnom hvozde. S námahou sa posadil a prezeral si miestnosť, v ktorej sa nachádzal. Bola takmer prázdna, až na slamené lôžko, na ktorom sedel, a akúsi kamennú obdobu záchoda. Steny boli holé, len na jednej priamo oproti Foxmerovi sa nachádzalo malé mrežované okno. Pomaly vstal a prešiel k nemu.
Nachádzal sa vysoko vo veži nejakého hradu. Asi päťdesiat metrov pod jeho väzením sa nachádzalo malé nádvorie, zapratené rôznymi kusmi zbroje a zbraní.
U nádvoria pokračovala cesta von bránou, za ktorou sa Foxmerovi naskytol pohľad na vysoké štíty hôr pokračujúce do nedohľadna.
'Fajn,' pomyslel si Foxmer. 'Zavretý v hrade niekde vysoko v horách. To by vysvetľovalo tú strašnú zimu.'
Náhle sa smiech ozval znova, tentoraz oveľa bližšie než predtým. Ktokoľvek bol jeho väzniteľom, zjavne sa prichádzal porozprávať - alebo niečo horšie.
_______________________________________________________________________________________________________________

A druhá časť :D jedna z tých nudnejších, ale čo už, aj také musia byť :D

Chapter 1

15. dubna 2013 v 16:00 | Shadow |  Tiene: Lavína
Kapitola 1
Arden


V ten deň bolo na Ardenskom trhu neobyčajne rušno. Farr mal strach, že priveľa ľudí vzbudí v Stroivanovi túžbu po zabíjaní. Preto sa snažil čo najskôr nakúpiť potrebné zásoby.
Hodiny vo veži odbíjali hodinu po poludní, keď trhovisko náhle stíchlo. Potom stráž na hradbách trikrát udrela do bubnu. Farr v momente zabudol na nakupovanie. Tri údery znamenali blížiacu sa armádu.
Na námestí zavládla panika. Na Arden si ešte nikto netrúfol zaútočiť. Mesto bolo chránené mohutnými hradbami a jeho stráže boli tvorené skúsenými bojovníkmi. Zaútočiť bola samovražda. V súčasosti by sa na to odhodlali len dve armády v Taarii, ale Farr pochyboval, že by Ríša zaútočila na svoj hlavný obchodný uzol. V kútiku duše však dúfal, že sa mýli, pretože tá druhá armáda v ňom vzbudzovala oveľa väčšiu hrôzu.
Farr si uveedomil, že Stroivan niekam zmizol. Dúfal však, že Jastrab má dosť rozumu a nevrhne sa do boja.

Stroivan stál na soche kráľa Anarysa, zdobiacej priečelie Ardenskej katedrály, a pozoroval blížiace sa vojsko. Hoci bolo vzdialené vyše dva kilometre, dalo sa rozoznať, že ide o armádu ľadových prízrakov. No niečo tu nesedelo. Bolo ich oveľa menej než ich odišlo z Labyrinthia. Stroivan zliezol zo sochy a ladne prebehol až k hlavnej veži. Hoci bola postavená z napevno uložených žulových blokov, vďaka rokom skúseností mu nerobilo problém vyliezť až na vrchol. Odtiaľ mal výhľad na všetky svetové strany. Stroivan dôkladne prehliadal planinu okolo mesta, no okrem armády prichádzajúcej zo severu nevidel žiadne iné vojsko.
'Pch,' pomyslel si. 'Ya'zak si musí poriadne veriť, keď si myslí, že s touto armádou dobyje Arden.'
Ešte raz si prehliadol ľadové vojsko.
"Žiadne obliehacie stroje, žiadne rebríky. Ako si môžu myslieť, že vyhrajú?" povedal nahlas.
"Obliehacie zbrane sú nanič, ak okolo mesta nestoja hradby," ozvalo sa nad ním.
Stroivan od ľaku skoro spadol z veže. Nad ním sa vo vzduchu pohojdával Ya'zak a v ruke držal akýsi zvitok. Všimol si, že Stroivan naň hľadí, a ukázal mu ho bližšie.
"Spoznávaš ho, však? Je to Daruab Necoyanab, jeden z prastarých zvitkov deštrukcie. A nanešťastie pre teba - a celú Taariu - ich mám v zbierke vyše sto."
Len čo to dopovedal, priložil ruku na zvitok a vpustil do neho manu. Potom zletel dole a primrazil ho k veži.
Reakcia nasledovala takmer okamžite. Ohlušujúci výbuch na moment pritiahol pozornosť každého v meste. Nasledovalo pár sekúnd ticha. Potom daľší výbuch. A veža sa zrútila.

Farr šokovane hľadel na miesto, kde donedávna stála dominanta Ardenu.Ovládol ho nepríjemný pocit, že Stroivan má s pádom niečo spoločné. No jeho myšlienky odsunul daľší výbuch, tentoraz prichádzajúci zo severu. Farr nečakal a rozbehol sa tam. Cestou míňal množstvo obyvateľov, ktorí neveriacky pozerali na zvyšky katedrály.
'Chudáci,' pomyslel si. Sám by ca cítil podobne, keby sa to isté stalo Labyrinthiu.
Od severných hradieb k nemu doľahla séria bolestivých výkrikov. Zdá sa, že prichádzajúce vojsko zaútočilo. Hoci boli Ardenské stráže dobre trénované, útok v strede mesta ich vyviedol z miery a stávali sa ľahkými korisťami.
Vo Farrovom vnútri však nebezpečne stúpala hladina adrenalínu a začínal mať chuť na boj. Jeho plány prekazila postava v kapucni, ktorá znenazdajky vyliezla z jedného z domov a vtiahla Farra dovnútra.
Jastrab si pomyslel, že dotyčného v momente rozpára, no postava si stiahla kapucňu.
Farrove zabijacke myšlienky sa premenili na prach.
"Endeas.." povedal potichu a odhodil meč.
"Rád ťa zase vidím, otec..."
_______________________________________________________________________________________________________________

Prvá kapitola je na svete :) a pamätáte sa, ako som písal, že táto séria bude menej akčná? Rozmyslel som si to :D a taktiež nás čaká oveľa viac šokujúcich odhalení :)

Prológ

14. dubna 2013 v 1:54 | Shadow |  Tiene: Lavína
Prológ

Keď Ya'zak vydal rozkaz, aby sa armáda zastavila a postavila tábor, Enduriel sa cítil šťastne ako keď sa kedysi dávno stal veliteľom Tieňov. To sa však stalo pred niekoľkými desaťročiami. Odvtedy dosť zostarol a zoslabol, čo mu potvrdila bitka o Tarranielsky most, v ktorej spoločne s tromi daľšími Jastrabmi padol.
Posledné, čo si pamätal, bol Esraphelov bolestivý výkrik, potom výbuch a tmu. Hoci do jeho smrti do vloženia duše do tela ľadového prízraku uplynulo niekoľko dní, preňho sa to stalo v zlomku sekundy.
V jednom momente cítil prudkú bolesť na celom tele a v daľšom už stál v takmer prázdnej miestnosti prirastený k obrovskému kusu ľadu. Ya'zak ho nazýval Symathrill, čo vo voľnom preklade z elfštiny znamenalo Polnočná hviezda. No Enduriel a ostatné prízraky ho volali jednoducho Agon, miesto znovuzrodenia.
V Agone strávil niekoľko dní, počas ktorých cítil, že jeho sila postupne narastá. Napokon, na šiesty deň od znovunarodenia, dokázal rozbiť časť, ktorá ho pridržiavala. Keď sa horko-ťažko postavil, jediné dvere v miestnosti sa otvorili a dnu vošiel tvor, ktorý budil hrôzu už len svojou prítomnosťou.
V ten deň Enduriel prvýkrát stretol Ya'zaka.
Daľších pár mesiacov strávil spolu s ostatnými "novorodencami" strávil tréningom. Nikdy sa nedozvedeli, prečo trénujú. Väčšina z nich považovala labyrint za miesto, kam po smrti putuje duša vznešeného človeka.
Ya'zak z nich raz za mesiac niekoho vybral a odviedol k zvyšku prízrakov. Enduriel na tú chvílu čakal dva roky. Keď Ľadový démon vyslovil jeho meno, odmietal tomu uveriť. No napriek tomu nasledoval svojho pána až do stredu labyrintu. Tam ho Ya'zak oboznámil so situáciou. A Enduriel nemal inú šancu než pripojiť sa k nemu v čakaní na Pána Labyrinthia.
Osem rokov prešlo až nečakane rýchlo.
Enduriel medzitým dostal na starosť tréning daľších prízrakov. Po jednom z tréningov k nemu prišiel Ya'zak.
"Náš čas prišiel. Pán Labyrinthia je blízko," povedal. "A ty ho poznáš najlepšie z nás. Vyzbroj sa a bež do Severných chodieb. Ak ho privedieš až do stredu, sľubujem ti, že dnes večer uvidíš oblohu."

Prízraky vybudovali tábor ešte pred zotmením. Ya'zak si zvolal svojich genrálov do veliteľského stanu, kde sa s nimi podelil o svoju stratégiu.
"Nejak tomu nerozumiem," začal Slythos. "Prečo nezaútočíme rovno na Tarraniel? Nevedia o nás, nebudú na nás čakať."
"Ja chcem aby nás čakali. Chcem, aby cítili strach predtým než vôbec vyrazíme k hlavnému mestu. Chcem, aby sa chveli len pri pomyslení na nás. A to sa dá len jedným spôsobom." Ya'zak zabodol prst do stredu mapy rozloženej na stole. "Dobytím všetkého ostatného."
_______________________________________________________________________________________________________________

Pre Sauwena: Očakávam poraidny dramatický moment :D
Pre ostatných: Dúfam, že ste si začiatok série užili :) :D

Epilóg

8. dubna 2013 v 21:00 | Shadow |  Tiene: Labyrint
Epilóg


Foxmer rýchlo bežal. Slnko onedlho zapadne a on sa chcel dostať do Labyrinthia ešte pred úplným zotmením. Mal niekoľko dôvodov. Prvým, a najväčším, bol ten, že Ya'zak na nich určite nepočká. A navyše Temný hvozd nebol najlepším miestom na prenocovanie. Medzi stromami číhalo množstvo stvorení, z ktorých behal mráz po chrbte aj Foxmerovi. Taktiež sa v niektorých ľudových legendách hovorilo, že dodnes v týchto lesoch blúdia duše dávno mŕtvych príslušníkov prastarej rasy, ktorá Taariu obývala pred tisíckami rokov.
Keď si Foxmer na tieto príbehy spomenul, ešte zvýšil tempo. Prekvapila ho vzdialenosť, ktorá delila Labyrinthium a východ z labyrintu. Čakal, že von vylezú niekde na okraji Veľkého lesa, pár stoviek metrov od Labyrinthia. No namiesto toho sa objavili v pahorkoch na Dagoniovych pláňach, vzdialených od sídla Tieňov vyše desať kilometrov.
S týmito myšlienkami pokračoval daľej.

Medzi stromami niečo zašuchotalo a Foxmer sa zastavil. Slnko pred chvíľou zapadlo a on sa už musel nachádzať na hraniciach Temného hvozdu. Nepredpokladal, že niekoho v týchto končínách stretne. No na mieste, odkiaľ zvuk vyšiel, niečo muselo byť. Vytiahol meč a otáčal sa na mieste. Niekoľko minút sa nič nedialo. Foxmer pomaly zasunul meč naspäť, otočil sa smerom k Veľkému lesu a zmeravel. Pár krokov od neho stála postava odetá v čiernom, s mohutným obojručákom na chrbte. Foxmer siahol po rukoväti svojho meča, no nebol dosť rýchly. Prudký úder ho omráčil a daľší ho uvrhol do bezvedomia. Kým stihol padnúť na zem, pribehla daľšia postava a zachytila ho. Hneď za ňou prišli daľšie dve osoby a naložili Foxmera na provizórne nosidlá. Potom sa štvorica otočila a vykročila smerom späť do Temného hvozdu.
_______________________________________________________________________________________________________________

A je tu koniec.. tretinový koniec :D Čo dodať, síce som mal nejaké tie pauzy, ale bavilo ma písať túto sériu a verím že vás to bavilo čítať :D A k novej sérii.. možno (ale nič nesľubujem) by sa prológ na blogu mohol objaviť už koncom tohoto týždňa :)

Sayonara :)

Chapter 12

8. dubna 2013 v 19:47 | Shadow |  Tiene: Labyrint
Kapitola 12
Vojna sa začína

Cez dvere prešiel posledný prízrak a Jastrabi osameli. Farr bezradne hľadel do zeme. Foxmer sa opieral o stenu a taktiež upieral zrak na podlahu.
"To ich necháme zničiť náš svet?" neveriacky sa opýtal Stroivan.
"Jediný, kto by mal šancu ich poraziť, je Ríša."
"Tak musíme okamžite vyraziť do Tarranielu," zavelil Stroivan.
Farr vyzeral, akoby tie vety doňho vložili novú nádej.
"Nie.. urobíme to inak. Pôjdeš so mnou do Ravenwoodu. Jastrabov nie je dosť a ja tam mám pár sľubných adeptov. Foxmer, ty sa medzitým vrátiš do Labyrinthia. Tam si zoberieš pod svoje velenie Tiene a vyrazíte smerom na Tarraniel. Ja s Jastrabmi sa s vami spojíme pri Stormythe."
"Keď už sme pri Jastraboch - kde je Reux?"
Farr sa zamračil.
"Keďže tu nieje, pochybujem, že to prežil." Na okamih sa odmlčal a pokračoval. "Ale nemáme čas nazvyš. Musíme vyraziť hneď teraz."
Jastrabi prikývli, zahalili sa do plášťov s kapucňami a vyrazili po schodisku na povrch.

Ethias stál na balkóne a sledoval, ako sa slnko pomaly klesá k obzoru. Ten pohľad ho ako jedna z mála vecí naplnil akou-takou radosťou. Nebol pripravený na to, čomu ho otec vystavil. Keď mu pred pätnástimi rokmi odovzdal do rúk velenie štrnástej légie, prijal ten post s pocitom, že konečne niečo dokázal. No ako roky plynuli, spolu s počtom bitiek stúpala aj miera nepokojných myšlienok. Za veľmi krátku dobu ako keby zostarol o pár rokov. A potom prišla bitka na Tarranielskom moste a cisárova smrť.
Ethias vtedy velil hlavnému útoku. Bojoval po boku Jastrabov, až kým väčšina z nich nepadla počas samovražedného výbuchu jedného z orkských čarodejov. Bol to on, Ethias, kto vtedy z horiacich trosiek veže vytiahol posledných dvoch žijúcich Jastrabov. Avšak cisára už zachrániť nestihol.
Ethias zatvoril oči a rozpomenul sa na ten osudný deň. Kľačal pri svojom otcovi, umierajúcom cisárovi Theovi Drakonovi. V jeho posledných slovách mu sľúbil, že raz zaujme jeho miesto. Theus čakal desať rokov. Pred pár dňami prišiel do jeho komnát správca Deilon. Oznámil mu smútočnú správu o smrti staručkého cisára Feneia, Theovho nevlastného brata.
Ethias sa odvtedy na seba hneval, že tak rýchlo prijal ponuku zasadnúť na trón. Mal to nechať na Cailana, hoci ten bol o pár rokov mladší.
O tri dni sa konala korunovácia. Ethias stál na nádvorí a hľadel na obrovský zástup, ktorý sa mu kľanal ako novému vládcovi.
Slnko zašlo príliš rýchlo. Ethias venoval Tarranielu posledný pohľad a vrátil sa do paláca, netušiac, čo ho v hlavnom meste onedlho čaká.
_______________________________________________________________________________________________

A je to tu :) predposledná kapitolka (a posledná "kapitola" nasleduje už len epilóg :D A už sa môžte tešiť na druhú sériu, ktorá síce bude možno menej akčná, ale to vám naplno vynahradím v tretej sérií :D

Chapter 11

6. dubna 2013 v 19:59 | Shadow |  Tiene: Labyrint
Kapitola 11

Vyslobodení


Farr zmätene hľadel na osobu, ktorú labyrinte rozhodne nečakal.
"Netvár sa tak prekvapene," povedal Enduriel.
"Ja len.. vtedy na Tarranielskom moste, počas bitky.. videl som, ako ťa orkovia zhodili do priepasti. Je nemožné, aby to niekto prežil.. hoci aj veliteľ Tieňov."
Enduriel sa zamračil.
"Ten titul už nepatrí mne..teraz je tvoj."
"Ale keď si prežil, znamená to, že si veliteľom ty a ja tvojim zástupcom."
Enduriel sa prestal mračiť a smutne sa zasmial.
"V tom je ten háčik - ja som to neprežil."
"Ale.. ako to, že tu stojíš?"
Vtom sa dvere na konci chodby, ktoré tam podľa Farra ešte pred pár minutami rozhodne neboli, otvorili a von vyšiel tvor, ktorého poznal len z rozprávaní najstarších Tieňov.
"Ya'zak," zašepkal a stvorenie akoby na súhlas pokývalo hlavou.
"Teší ma, Farr. Dlho som sa s tebou chcel stretnúť. Poďte obaja so mnou, počkáme na ostatných Jastrabov."
Enduriel pri zmienke o Jastraboch zdvihol hlavu.
"Oni.. ostatní.. to prežili?"
Farr pokrútil hlavou.
"Zostal som len ja... a ty."
"Hovoril som ti, že tam je háčik. Ja som len ľadový prízrak, ktorý musí poslúchať Ya'zaka na slovo. Som len zlomkom toho, čím som býval."
"Nechcem sa nejako do vašej diskusie vtierať," ozval sa Ya'zak. "Ale bude lepšie ak počkáme niekde inde." S tými slovami sa otočil a vkročil späť do dverí, nasledovaný Endurielom a čoraz zmätenejším Farrom.

Stroivan, Foxmer a Teleus vošli do stredu labyrintu - miestnosti, ktorá kedysi slúžila ako Slythovo laboratórium. Teleus sa od nich odtrhol a vyšiel von inými dverami, zanechávajúc za sebou ohromených Jastrabov. Miestnosť bola obrovská. Celú jednu stenu pokrývala mapa Taarie, na daľšej stene sa nachádzalo asi dvadsať dverí, a na jednej sa nachdzali len veľké strieborné dvere. V strede miestnosti bol veľký stôl, na niektorých miestach zafŕkaný krvou, ktorá sa im zdala čerstvá. Okrem stola tam bolo len niekoľko kresiel a v jednom rohu sa týčila hromada zlatých zbrojí.

Kým miestnosť stihli poriadne preskúmať, otvorili sa jedny z dverí a dnu vošiel Ya'zak s veliteľmi Tieňov. Foxmer siahol po meči, no Farr ho zahriakol pohľadom. "On je tým dôvodom, prečo sme prišli. On je tou silou, čo leží v strede labyrintu."
Ya'zak, ktorý medzitým prešiel až k strieborným dverám, sa k nim otočil.
"Presne tak. A viem, prečo ste sem prišli. Takže Farr, ty ako súčaasný Pán Labyrinthia, môžeš ako jediný otvoriť tieto dvere, ktoré Slythos vytvoril tesne pred svojou smrťou ako pečať pre ľadovú armádu. Za tie storočia sme nazberali množstvo sily, a teraz vládneme takou, že záchrana Calinoru nebude problémom.
Stroivan sa zamračil. Bolo to až priveľmi jednoduché. No zrejme nemali inú šancu. Farr medzitým pristúpil až k Ya'zakovi.

Enduriel pozoroval dianie pri dverách a navonok vyzeral spokojne. No za touto maskou, ktorú mu Ya'zak nedovoliť zrušiť, sa nachádzalo množstvo obáv.Chcel na Farra zakričať, zabrániť mu v uskutočnení jedinej Endurielovej šance znova vidieť denné svetlo. No bolo neskoro. Farr priložil ruky na dvere, ktoré sa s rachotom otvorili. Za nimi sa nachádzalo len stúpajúce schodisko.
"Nestrácajme čas! Ideme na Calinor!" povedal veliteľ Tieňov.
No Ya'zak ho zadržal. "Povedal som, že mám silu Calinor zachrániť. No nikdy som nepovedal, že to urobím." So smiechom sa napriahol a udrel Farra do zátylku. Potom sa otočil k ostatným k miestnosti.
"Ľadová armáda! Náš čas prišiel! Nasledujte ma, a spolu ovládneme všetko, čo tam vonku leží!"
Hneď ako to dopovedal, všetky dvere sa rozleteli a začali sa z nich hrnúť zástupy ľadových prízrakov, nasledujúce svojho pána na povrch Taarie.

Slythos umieral a vedel to. Bolesť v jeho boku silnela a miestnosť sa mu strácala pred očami. Napriek tomu zhromažďoval to, čo zostalo z jeho sily.
Ya'zak medzitým zabíjal paladinov a jeho zlosť silnela. Bol rozhodnutý pomstiť sa celému svetu za to, čo urobil Slythovi.
Po chvíli už v miestnosti ostali len oni dvaja a pár ľadových prízrakov. Ya'zak znova prišiel k Slythovi.
"Majster, prisahám, že sa im pomstím. Prisahám, že ich všetkých zabijem v tvojom mene!"
Slythos pomaly otvoril oči. Ruky sa mu rozžiarili namodro.
"Nie! Nikdy.. som.. nechcel, aby ich.. zomrelo veľa.. Preto.. tu ostaneš... kým ťa niektorý z.. budúcich.. Pánov Labyrinthia neoslobodí..."
Ya'zak sa prudko napriahol.
"Ty ma tu neuväzníš! Zabijem ťa a ovládnem svet v tvojom mene!"
Slythos sa usmial.
"Veľa.. šťastia..."
Ruky sa rozžiarili naplno a on ich priložil na zem. Potom nasledoval výbuch, výkrik a tma.

_______________________________________________________________________________________________________________
Tak som mal chvíľu pauzu a.. snáď som to touto kapitolou trocha vynahradil :D A pomaly, ale isto sa blížime ku koncu Labyrintu. Ale nemáte sa prečo báť, ešte nás čakajú dve "knihy" :D
free counters