Květen 2013

Chapter 7

11. května 2013 v 13:47 | Shadow |  Tiene: Lavína
Kapitola 7
Útek

Vonku na chodbe sa ozvali kroky strážcu nesúceho jedlo. Foxmer sa pripravil. Na to, aby ho omráčil, bude mať veľmi málo času. Pevnejšie zovrel päsťe a čakal.
Zvuky krokov postupne silneli, až zastali pred dverami cely. Jastrab si pomyslel, aké má šťastie, že dvere neboli mrežované ale z jednoliateho kusu magického kovu.
Strážca odomkol a otvoril. Ako zvyčajne chcel položiť tácku s jedlom na zem, no zabránil mu v tom prudký úder zospodu do čeluste. Elf sa zapotácal a ustúpil pár krokov dozadu, no aj tak ho zasiahol presne mierený kopanec. Foxmer potom vyšiel z cely, zobral strážcovi nôž z opasku, zatiahol ho až k svojmu lôžku a tam mu podrezal hrdlo.
Pocítil pritom záchvat adrenalínu, ktorý no na moment ochromil.
Vzápätí sa spamätal a rozbehol sa von, na miesto, ktoré si so Sauwenom dohodli.

Drakomág odtiahol mŕtveho elfa z chodby a vydal sa za daľším. Ich počet ho nepríjemne prekvapil. Zdalo sa, že do pevnosti sa presunula menšia bojová jednotka. Sauwena to znepokojovalo, no pre ich plán to nebolo až takou hrozbou. V najhoršom prípade si cestu von prebojujú.
Medzitým dobehol k daľšiemu strážnikovi a poklepal ho na plece. Elf sa otočil a zatváril sa prekvapene, keď mu drakomág prebodol hrudník jeho vlastným mečom.
Sauwen mu priložil ruku na ústa, aby ho umlčal, a odtiahol ho do najbližších otvorených dverí.
Potom sa aj on pobral na miesto stretnutia.

Foxmer si prehliadal nádvorie. Nachádzal sa asi desať metrov nad ním a to, čo videl, sa mu nepáčilo. Na nádvorí sa nachádzalo najmenej dvadsať elfov, každý obzrojený mečom a štítom. Sauwen sa zrejme mýlil s počtom stráží.
Vtom drakomág ako na zavolanie vyšiel z dverí po Jastrabovej pravici.
"Tiež ma to prekvapilo," povedal a kývol hlavou smerom k vojakom.
"S tým už nič neurobíme. Musíme dnes utiecť alebo zomrieme."
Sauwen prikývol.
"Tadiaľto," povedal a zamieril do jedných z dverí.
Foxmer ho nasledoval.

"Konečne," vzdychol si potichu Jastrab. Schody do veže sa zdali byť nekonečné. Napriek svojej vynikajúcej kondícií mal s výstupom problém, pripisoval to však únave a nezregenerovanému svalstvu.
Sauwen medzitým prešiel až do stredu širokej nezakrytej strechy veže. Mal dosť miesta na premenu, no zastavil ho nejaký hlas.
"Ani na to nemysli, polodrak!"
Sauwen aj Foxmer sa obzreli. Vo dverách veže stál Tay, v ruke držal meč a spoza neho sa bol počuť daľších elfov.
"Nikam nepôjdete. Viete toho príliš mnoho."
Foxmer sa uškrnul a namieril naňho nôž.
"A odkiaľ si zobral právo rozkazovať nám?"
"Právom elfského kráľa, ktorým som kedysi bol."
Jastraba odpoveď zaskočila, Sauwen sa však tváril akoby to čakal.
"Myslel som si to. Takže si prežil bitku o Tarranielsky most? Mal som dojem že si zomrel pri tom výbuchu, ktorý zabil Jastrabov a polovicu bojujúcich."
"Myslíš že by som bol taký hlúpy a stal sa obeťou útoku ktorý som sám naplánoval?"
"Takže ty si zodpovedný za smrť Enduriela a väčšiny Jastrabov?" opýtal sa Foxmer.
Tay sa zlovestne pousmial.
"Ja a nikto iný."
Zvuky blížiacich sa elfov medzitým zosilneli.
Sauwen vedel, že nemajú veľa času. Rýchlo sa zmenil na draka a mohutne zareval. Taya to vyrušilo, a Foxmer jeho chvíľkovú nepozornosť využil. Presunul sa pred neho, a kým si to elf stihol uvedomiť, zabodol mu nôž zboku do hlavy.
"Zbohom, Tayan Ereffar, Tieňovrah," povedal Foxmer posmešne a zúrivo zároveň. Potom mŕtve telo elfa strčil z okraja veže.
Sauwen znova zareval, tentoraz na Jastraba. Dochádzal im čas.
Foxmer sa rozbehol a nasadol do medzery medzi ostňami na drakomágovom chrbte práve vtedy, keď sa z dverí vyrútil prvý elfský vojak.
"Leť!" zakričal Jastrab, a Sauwenovi to nebolo treba hovoriť dvakrát. Rozprestrel mohutné krídla a vyletel do vzduchu, naposledy nahlas zareval a vyrazil smerom na západ.

Chapter 6

8. května 2013 v 22:09 | Shadow |  Tiene: Lavína
Kapitola 6
Narastajúca hrozba

"Dnes večer by mali odísť pre nových väzňov. To znamená, že v pevnosti ostanú iba dvaja alebo traja. Na stráži je však iba jeden, a to v severnej veži. Majú tam runu nazerania, a cez ňu sledujú nádvorie, hlavnú sieň a tri chodby. Tým sa budeme musieť vyhnúť."
"Ale ako chceš odísť ak nie cez nádvorie?"
"Musíme sa dostať na západnú vežu. Tá ako jediná nemá žiadnu strechu, a je tam dosť miesta pre moju premenu. Navyše ak sa chcú pozerať cez runu, budú musieť byť otočení k západnej veži chrbtom. To sú ideálne podmienky."
"Zdá sa že ten útek máš dosť premyslený."
Sauwen prikývol.
"Kam presne sa potrebuješ dostať? Nebudeme mať veľa času dohadovať sa na smere počas úteku."
"Do Labyrinthia."
"Takže západ. To je len dobre."
"Na západ? Takže sme v pohorí Sunas?"
Drakomág prikývol.
"Presnejšie pevnosť Forux."
Jastrab spozornel.
"To znamená..."
"Že naši väznitelia sú elfovia, áno."
Obaja stíchli.
Po chvíli sa Sauwen opýtal: "Na čo sa ťa pýtali? Nemusíš odpovedať ak nechceš.."
"Chceli podrobnosti.. o Labyrinthiu."
Tentoraz spozornel drakomág.
"Labyrinthiu?" Nahlas si povzdychol. "Takže je to isté. Niečo plánujú, zrejme vojnu s Ríšou."
"Akoby toho nebolo už dosť?"
"Dosť?"
Foxmer mu povedal všetko, čo sa stalo uprostred labyrintu a potom.
"Takže sa mu podarilo uniknúť z väzenia. Ale niečo sa mi potvrdilo... Farr mal vedieť o tom, čo sa tam skrýva. Takže niekto zakryl všetky stopy o Ya'zakovej povahe. Stále je tu však otázka: kto to urobil?" reagoval Sauwen. "A prečo si odišiel od Labyrinthia? Nemal si ostať s Jastrabmi na ceste za Ya'zakom?"
"Rozdelili sme sa. Ja som mal ísť po Tiene a spoločne vyraziť k Tarranielu."
Drakomág prikývol.
"Takže elfovia a ľadové prízraky. Taariu čakajú ťažké časy. Mali by sme sa poponáhľať s útekom."

Farr pomohol Stroivanovi na koňa a potom vysadol na svojho. Odmietnutie ponuky že pôjde s ním na koni ho prekvapilo, no zároveň presvedčilo o jeho tvrdohlavosti. Mal pocit, že tá sa im bude hodiť. Kývol naňho a obaja vyrazili za Endeom a Sheilou.
O chvíľu neskôr opustili zrúcaniny Ardenu a vyrazili smerom k Ravenwoodu.)
Farr išiel popri Stroivanovi. Jastrab vyzeral lepšie než pred pár hodinami, no bolo vidieť, že stále má veľké bolesti. Ovládať koňa však zvládal a cesta ubiehala rýchlejšie než predpokladali.
Prvú prestávku si urobili pár hodín po odchode na malej lúke na okraji lesa. Endeas odišiel zozbierať drevo na oheň a Sheila hľadať liečivé bylinky. Na oblohe svietili oba mesiace a noc bola neobyčajne svetlá.
Stroivan si ľahol na provizórne lôžko, ktoré mu Farr vytvoril neďaleko ohňa. Potom si sadol vedľa neho.
"Ako dlho nebudem môcť bojovať?" opýtal sa ticho Stroivan.
"Rana sa ti lieči. Ak ti v Ravenwoode zoženieme nejakého čaromedika, budeš môcť byť bojaschopný do dvoch týždňov. Ak nie, najmenej tri mesiace."
"Stále mám však dračiu runu."
"To je pravda, ale.. neodporúčal by som ti ju používať. Nie je to obyčajná mágia, berie si energiu z tvojho tela. Na základnú ochranu stačí, no keby si na niekoho zaútočil, veľmi skoro by si sa vyčerpal a stal sa ľahkou korisťou."
Stroivan mlčal.
"Môžete ma tu nechať. Bezo mňa sa do Ravenwoodu dostanete oveľa skôr," povedal o chvíľu.
"Nie. Si Tieň, a Tiene si pomáhajú navzájom. Bez toho by sme boli čoskoro zničení."
Stroivan sa pootočil, pozrel Farrovi do očí a povedal niečo, čo by nikto od neho nečakal.
"Vďaka."

Cailan v tú noc spal nepokojne. Snívalo sa mu o pevnosti v horách. Stál ne jej hradbách obklopený najlepšími bojovníkmi. Z ďaľšej pevnosti, ležiacej asi dva kilometre oproti nim na druhej hore, sa blížila armáda vojakov v zlatých brneniach. Cailan sa obzrel a uvidel Ríšsku armádu, horiacu nedočkavosťou a strachom z prichádzajúceho boja. Každý jeden z vojakov by zaňho položil svoj život.
Niekto po jeho ľavici prikázal otvoriť bránu. Tá sa so škripotom naozaj otvorila a Ríške légie sa vyhrnuli z pevnosti.
Armády sa k sebe priblížili na niekoľko metrov. Cailan a jeho telesná stráž zišli z hradieb a pridali sa k vojsku. Niečo pred nimi vybuchlo a k Cailanovi doľahol pach spáleného mäsa.
Potom v jeho izbe niečo spadlo a princ sa prebudil. Chvíľu premýšľal nad tým, čo sa mu snívalo. Nevenoval však tomu veľkú pozornosť a odišiel na raňajky.
_______________________________________________________________________________________________________________

Pardon za vykecávaciu kapitolu, ale aj také musia byť :D a je aj dôležitá, keďže sa objavuje nová hrozba v podobe elfov :)

Chapter 5

5. května 2013 v 15:32 | Shadow |  Tiene: Lavína

Kapitola 5
Návrat dračieho mága

Endeas pomaly otvoril oči. Nad ním sa skláňala štíhla postava jeho sestry, a jej čierne oči práve kontrolovali zranenie na jeho ramene.
Jastrab sa pokúsil posadiť, no Sheila si to rýchlo všimla a zatlačila ho do postele.
"Počkaj chvíľu... najskôr ti to previažem."
O pár minút, keď dokončila svoju prácu, sa Endeas posadil.
Oproti nemu sa o stenu opieral Farr. Na lôžku asi dva metre leežala daľšia postava, o ktorej zranenia sa práve starala Sheila. Endeas zraneného nespoznával, no usúdil, že je to Stroivan.

Farr podišiel od steny až k synovi.
"Bojoval si dobre," povedal uznanlivo. "Ale aj tak nás porazil až príliš ľahko. Budeme potrebovať silnú armádu aby sme ho porazili."
"Porazíme ho!" Endeas však svojim slovám neveril.
Nastalo ticho.
"Ako mu je?" opýtal sa po chvíľke a kývol smerom k Stroivanovi.
Farr si povzdychol.
"Nie príliš dobre. Časť muriva mu rozdrvila pravé rameno. Mágovia urobili, čo sa dá, a Sheila pripravila nejaké liečivé masti, no aj tak potrvá nejakú dobu kým bude schopný bojovať."
"A to znamená?"
"Že v Ravenwoode to budeme mať ťažšie."
Endeas spozornel.
"My budeme doma bojovať?"
"Keď si bol v bezvedomí, prišiel posol."
"A?"
"Ya'zakova armáda zjavne postupuje smerom k Ravenwoodu."
Endeas takmer vyletel z postele.
"Musíme sa ponáhľať! Nedovolím im zničiť domov!"
"To ani ja... ale," presunul pohľad na Stroivana, "Už len cesta tam bude ťažká. Ak tam chceme doraziť ešte pred Ya'zakom, mali by sme odísť dnes večer."
Endeas sa poobzeral. Zo stanu, v ktorom sa nachádzali, nemal príležitosť pozrieť sa von.
"O chvíľu bude poludnie," odpovedal mu na nevyslovenú otázku Farr. "Mal by si sa vyspať. Potrebuješ silu."
S tými slovami veliteľ Tieňov vyšiel zo stanu.

Foxmer sa prebudil s rukou na ústach. Skláňala sa nad ním tmavá vysoká postava. Jastrab sa začal mykať a snažil sa vymaniť zo zovretia.
"Ticho! Nechem, aby nás začuli."
Foxmer sa čiastočne upokojil. Hlas neznámeho mu nepripomínal žiadneho z jeho mučiteľov. Napriek tomu však bol pripravený kedykoľvek pokračovať v snahe oslobodiť sa.
"Teraz dám ruku preč. Prosím ťa, buď ticho."
Jastrab prikývol. Postava odtiahla ruku.
"Kto si?"
"Bol som s tebou na Calinore. Vám sa podarilo utiecť, no boli ste jedni z tých šťastnejších. Bol som na jednej z lodí dračej hliadky. Prepadli nás elfské lode. Mňa spútali pomocou mágie a zabránili mi používať moje schopnosti. Väčšia časť flotily bola zničená, len pár z nás odviedli sem. Ale zostal som už len ja."
"A meno? Ako sa voláš?"
Neznámy vošiel do pásu mesačného svetla prichádzajúcemu spoza okna. Mal vysokú postavu, prenikavé zelené oči. Keď sa usmial, zuby v jeho ústach nápadne pripomínali dračie tesáky. Tvár mu lemovaly dlhé neupravené vlasy farby noci.
"Sauwen Drakkarien, posledný z kruhu drakomágov, k tvojim službám."
Foxmer neznámeho spoznal. A taktiež poznal jeho silu. Tiež sa usmial a spolu so Sauwenom začal plánovať útek.
_______________________________________________________________________________________________________________

Pre Sauwena: Tak som ťa tam nakoniec dostal už v tejto kapitole :) snáď si spokojný
PS: Viem že som hovoril že nová kapitola bude až cez týždeň, ale dnes mám spisovateľskú náladu :D
free counters