Červenec 2013

Chapter 3

31. července 2013 v 1:01 | Shadow |  Tiene: Pád
Kapitola 3
Tiene v Tarranieli

Slnko sa dotklo obzoru práve vo chvíli, keď sa pred armádou vynorili Anjelské polia a Tarraniel.
Keď ich Tiene zazreli, rozľahol sa ich radami jasot.
Farr sa však k jasajúcim nepridal. Znepokojovala ho nadchádzajúca bitka a to, že počas cesty nevideli ani stopu po ľadových prízrakoch.
'Starneš,' pomyslel si, 'Už ťa klamú zmysly. Určite išli inou cestou, aby sa nám vyhli.'
Nevedel však na to nájsť rozumný dôvod. Keď sa dostanú do Tarranielu, budú mať prízraky okrem Tieňov proti sebe aj cisárskych legionárov. Snáď. Grom-Edur, vojenské mesto, kde väčšina zo zostávajúcich légií prebýva, je niekoľko dní cesty od Tarranielu.
Endeas popohnal koňa a prišiel až k otcovi.
"Trápi ťa tá bitka, však?" opýtal sa.
Farr prikývol.
"Mňa tiež." Otočil sa na Tiene, ktoré teraz pochodovali s novou energiou. "Podľa mňa to berieme na príliš ľahkú váhu. V Ravenwoode sme možno vyhrali, teraz si však Ya'zak bude dávať väčší pozor."
"Vieš prečo tá veža v Ardene padla?" Opýtal sa ho Farr.
"Nie.. čo to má s nami?"
"Ya'zak.. mal Daruab Necoyanab."
"Zvitok deštrukcie? Tak ho použil.. stále neviem, čo to má s nami."
"Povedal Stroivanovi povedal, že ich má vyše sto."
Endeas nasucho prehltol.
"Ak ich má vyše sto.. a jeden rozboril tú vežu.. čo môžu urobiť s hradbami."
Farr zatvoril oči.
"Radšej to nechcem vedieť," povedal.

O dve hodiny stál dlhý zástup Tieňov na Tarranielskom moste pred mestskou bránou. Farr podišiel k strážcovi, ktorý ohromene hľadel na druhú najobávanejšiu armádu v Taarii.
"Á-áno.. povedali nám, že prídete.. vstúpte, vstúpte.. moment.. vy ste zrejme Farr.. cisár vás očakáva, je v paláci.. prosím, vstúpte," bľabotal vojak nervózne.
Farr sa nad jeho nervozitou usmial, sám sa však cítil podobne.
Mestská brána sa s hrmotom otvorila a on vošiel ako prvý dnu, nasledovaný svojou armádou.

"Farr! Endeas! Sheila! Vitajte v mojom paláci!" Hlboký, tajomný hlas sa rozľahol vstupnou halou.
Jeho majiteľ, cisár Ethias, stál na vrchole mramorového schodiska a hľadel na trojicu Jastrabov, stojacu pod ním.
"Len sa nehanbite a poďte. Ostatní na vás čakajú. Musíme prebrať našu stratégiu."
Jastrabi si vymenili pohľady a jeden za druhým vystupovali po schodoch.


"Takže budeme musieť ubrániť most za každú cenu.."
"Áno, to je naša priorita číslo jeden."
"A číslo dva?"
"Zničiť ich skôr než sa dostanú do mesta."
V tej chvíli sa dvere miestnosti rozleteli dokorán. Dnu vošiel nervózny vojak od mestskej brány. Teraz však vyzeral vydesene.
"Seržant Normus! Čo sa stalo?" opýtal sa Ethias, zatiaľ čo k nemu vykročil.
"Výsosť. Pred chvíľou sa k bráne priblížil človek. Človek z ľadu!"
"Sú tu," ozval sa Foxmer.
"A čo chcel? Vravel niečo?" vyzvedal cisár.
"Áno. Hovoril, že zaútočia polhodinu po svitaní."
Ethias seržanta chytil za rameno.
"Vďaka. Mal by si si odpočinúť. Ráno nás čaká bitka."
Normus mlčky prikývol a odkráčal preč.
"A my by sme si mali odpočinúť tiež. Kapitán Bailey? Rozneste mužom správu o našej obrane počas rána."
"Foxmer? Môžeš urobiť to isté medzi Tieňmi?" Opýtal sa Farr.
Kapitán aj Jastrab prikývli.
_______________________________________________________________________________________________________________
A je tu ďalšia kapitola :) Zatiaľ, čo tu sme len na čísle tri, ja som pred pár minútami dopísal celý Pád :) Konečne! :D
No, čaká vás ešte sedem kapitol, plných odhalení, prekvapení, a aj smrtí.. Proste masaker :D

A zatiaľ čo sem budem pridávať kapitoly, budem písať aj ďalšie príbehy z Taarie.. nepoviem, o čom budú, keďže budú nadväzovať na Pád, ale do série Tiene ich nezaradím, keďže sa odohrávajú rok po Páde.
No, každopádne, bude to zaujímavé, Taariu rozhodne neopustím, čakajú vás ešte najmenej štyri série, čo potom, to ukáže čas :)

Kecal som dosť, tak snáď sa kapitola páčila a tešíte sa na ďalšiu
Sayonara :)

Chapter 2

27. července 2013 v 9:16 | Shadow |  Tiene: Pád
Kapitola 2
Pred trónom

Dubové dvere do trónnej haly, zdobené zlatom a striebrom, boli otvorené dokorán. Stáli pred nimi štyria strážcovia, príslušníci Cisárskej gardy, v zlatých brneniach a helmách, s bielymi plášťami a chocholmi na prilbách. Tu boli bezpečnostné pravidlá prísnejšie, nestačil ani Farrov list. Zbrane Tieňom odobrali, a keď sa presvedčili, že nikto z nich už nič neukrýva, vpustili ich do trónnej sály.
Bolo skoro ráno, miestnosť bola takmer prázdna. Iba pri veľkom stole sedelo zopár šľachticov, ďalší dvaja stáli pri tróne zároveň s Cisárskou gardou.
A na tróne sedel Ethias I. Drakonus, Cisár Východnej ríše a Pán Tarranielu.
Tiene prešli cez sálu, pozorovaní všetkými očami v miestnosti, a pokľakli pred ním.
"Povstaňte, Tiene," povedal cisár priateľským tónom. "Návštevy od vás sú zriedkavé, preto nepochybujem o tom, že ste tu s dôležitým poslaním."
"Áno, Vaša Výsosť. Vyslal nás Farr, náš vodca. Možno ste počuli o zničení Ardenu."
Ethias prikývol.
"Dostalo sa to až ku mne. Avšak armáda, ktorá to spôsobila, zmizla bez stopy, ak sa nemýlim."
"Bohužiaľ, mýlite sa, Pane. Armáda, o ktorej hovoríme, je zložená z ľadových prízrakov a vedie ju Ya'zak. A v tomto čase pochoduje sem k Tarranielu."
"Myslíte, že sú schopní preraziť až do mesta?"
"Približne polovicu z nich sme porazili v Ravenwoode. Stále však disponujú veľkou silou - ktorá každým dňom rastie. Nepochybujem, že bez poriadnej obrany by sa prebojovali minimálne k bráne, Výsosť."
"V meste je celá dvanásta légia, priamo pod mojim velením. To znamená okolo tisícky vytrénovaných bojovníkov."
"Prízrakov je oveľa viac."
"Čo teda navrhujete? Mám poslať po ostatné légie?"
"Nestihli by to včas. Dnes večer sem však dorazí zostatok Tieňov. Všetci sme ochotní bojovať proti prízrakom - a poraziť ich."
"Výborne! Počkáme na vašu armádu a potom začneme preberať obranu mesta. Budem rád, ak do tej doby zotrváte v paláci. Chcem sa dozvedieť viac o Tieňoch."
"S radosťou vám o nás porozprávame viac. Najskôr by sme si však radi oddýchli. Išli sme takmer celú noc a z jazdy nás už bolia isté telesné partie."
Ethias sa usmial.
"Nebudem vám brániť v oddychu. Hues! Zaveď ich do hosťovskej časti!"
Plešatý šesťdesiatnik sa postavil od stola, kývol na Tiene a vyšiel von zo siene.


"Tak ako to vyzerá? Cisár hovoril, že v meste je okolo tisícky vojakov."
Stroivan sa hodil na posteľ vedľa Foxmera.
"Na hradbách ich je okolo tridsať, asi stovku sme videli v meste a určite ich je dosť v kasárňach," odpovedal. "A čo vy?"
"Povedali sme mu o Ya'zakovi, Tieňoch, vlastne o všetkom, čo sa za posledný čas stalo."
"A ako to bude vyzerať pri obrane?" zamiešal sa do rozhovoru Bessen, ktorý práve vošiel do miestnosti.
"To sa uvidí až večer, keď príde Farr s ostatnými."
"A čo budeme dovtedy robiť?"
"Rozprávať cisárovi o Tieňoch."
"Hah. Ešteže k vám oficiálne nepatrím," ozval sa Stroivan.
"Hmm? Ako to?"
"Pripojil som sa k Jastrabom. O Tieňoch však nepadlo ani slovo. Navyše, vôbec nepoznám vašu históriu."
"Tak môžeš cisárovi porozprávať o každej nevinnej osobe, ktorú si zabil," podpichol ho Daen.
Stroivan doňho hodil vankúš.
"Buď rád, že teraz pri sebe nemám nôž," zamrmlal.
_______________________________________________________________________________________________________________

Takže.. hlavne pre nedočkavého Sauwena je tu ďalšia kapitola :D a sorry že je taká kratšia, fakt neviem, čo do tých kapitol dávať, kým sa nezačne boj :)

Chapter 1

21. července 2013 v 20:00 | Shadow |  Tiene: Pád
Kapitola 1
Tarraniel

Armáda Tieňov už prešla polovicu vzdialenosti, ktorá ju delila od hlavného mesta. Podľa predsunutých zvedov mali prízraky náskok len niekoľko hodín.
Farr odhadoval, že by mali do Tarranielu doraziť večer ďalšieho dňa. Podľa výpočtov by prízraky mali prísť až ráno po nich. Čo by im dávalo celú noc na prípravu obrán.
Tiene počítali s tým, že im nový cisár poskytne pomoc a dúfali, že sa v meste nachádza väčšia ozbrojená jednotka.
Keď sa armáda zastavila na opustenom statku, aby si doplnili zásoby a posilnili na ďalšiu cestu, prišiel k Farrovi Stroivan.
"Nebude lepšie, ak pošleme do Tarranielu skupinu na najrýchlejších koňoch? Musíme im oznámiť našu situáciu a nebezpečenstvo, ktoré im hrozí."
"Práve som sa to chystal urobiť. Len potrebujem vybrať členov tej skupiny."
"Musí tam byť aspoň jeden Jastrab."
"To je pravda. Daj mi pár minút, ja zatiaľ tú skupinu vyberiem."

O niekoľko minút neskôr zvolal Farr Jastrabov a oznámil im svoje rozhodnutia.
"Musíme sa rozdeliť. Endeas, Sheila, vy so mnou zostanete s armádou. Foxmer, Stroivan, zoberiete si Daena, Pofriho a Bessena a pôjdete do Tarranielu. Musíte vyraziť hneď teraz. Vezmite si naše najrýchlejšie kone. Vidíme sa v Tarranieli. Nech vás bohovia sprevádzajú."
Jastrabi prikývli a ponáhľali sa splniť rozkaz.


Armáda sa pohla hodinu neskôr po odjazde Foxmerovej skupiny. Na statku zohnali dostatok zásob a doplnili si vodu z neďalekého potoka. Farr predpokladal, že si v noci urobia dvojhodinovú prestávku na oddych a potom budú pokračovať bez zastavenia až do Tarranielu. Čím skôr tam dorazia, tým lepšie. Endeas s jednou zastávkou nesúhlasil a vravel, že bude lepšie, ak si Tiene oddýchnu aj v ďalší deň popoludní. Hádali sa niekoľko hodín, až kým ich spor neukončila Sheila s rozhodnutím, že Tiene si na ďalší deň počas obeda oddýchnu polhodinu.

Foxmerova skupina medzitým obrovskou rýchlosťou pokračovala k Tarranielu. Sauwen ich nasledoval po oblohe a dával na nich z výšky pozor. Prvé problémy sa vyskytli už hodinu po ich oddelení od hlavnej armády. Vydala sa za nimi prieskumná jednotka ľadových prízrakov, ktorých útok síce odrazili bez strát, no niekoľko prízrakov uniklo a s určitosťou podajú správu svojmu pánovi.
A ak sa Ya'zak rozhodne zničiť predsunutú skupinu, budú mať vážny problém, pretože po dlhej jazde na koni sa ľadovému démonovi neubránia. Zvyšok cesty však prebiehal bez problémov. Na druhý deň za úsvitu sa objavili na východnej strane Anjelských polí, na ktorých opačnom konci sa na pobreží asi desať kilometrov od nich dvíhali biele hradby Tarranielu.

Hodinu po úsvite sa už objavili na brehu oceánu, z ktorého viedol kilometer dlhý a sto metrov široký most až k bránam Tarranielu.
Ak by ste sa nejakého obyvateľa Taarie opýtali, aké mesto je v celej krajine najkrajšie, všetci by odpovedali Tarraniel. Obrovské biele hradby, ktoré dosahovali výšku niekoľkých desiatok metrov, vybudované z blokov bieleho mramoru spevneného tajomnými zaklínadlami dávno mŕtvych čarodejov, chránili mesto široké niekoľko kilometrov. Spoza hradieb vytŕčalo len niekoľko bielych veží, katedrála a cisársky palác. Palác bol so svojou šírkou rovnou jednému kilometru, dĺžkou dvoch kilometrov a výškou dvestodesať metrov najvyššou budovou v meste. Sochy, zdobiace jeho strechy, boli vidieť aj z okrajov Anjelských polí.

Tiene prešli cez most a ocitli sa pred zatvorenou mestskou bránou. Jeden zo strážnikov v bielej zbroji, podľa chochola na prilbe a ozdoby brnenia kapitán, k nim podišiel.
"Prosím, zosadnite z koní. Budeme vás musieť prehľadať," oznámil znudene.
"Zvyčajne býva brána otvorená a prechod bez zdržania. Čo sa v meste deje?" spýtal sa Foxmer, zoskakujúc z koňa. Ostatní jeho príklad nasledovali.
Kapitán sa na Foxmera neveriacky pozrel.
"Vy ste nepočuli nič o korunovácií?"
Jastrab pokrútil hlavou.
"Tiene majú momentálne iné veci na práci."
"Chápem."

Prehliadka prebehla rýchlo - výrazne k tomu napomohol list od Farra, ktorý mali pre istotu so sebou. Zaisťoval im prechod do mesta s koňmi a zbraňami, čo sa často nestáva.
"Čo teraz?" opýtal sa Daen, keď vošli cez bránu.
"Stroivan, Bessen, vy nenápadne obhliadnete obranu v meste. Ostatní - my pôjdeme navštíviť nového cisára."
_______________________________________________________________________________________________________________

No, prvá kapitola je tu. A upozorňujem, že táto a niekoľko ďalších kapitol je strašne vykecávacia, žiadna akcia a pod., ale to sa rozbehne :D Onedlho nás čaká bitka :)

Prológ

21. července 2013 v 13:51 | Shadow |  Tiene: Pád
Prológ
Korunovácia
Ethias kráčal po červenom koberci vedúcom až k cisárskemu trónu. Tam na neho čakala Seryna, právna správkyňa Ríše. Vedľa nej stál mladík, nemohol mať viac než dvadsať, a na červenom zamatovom vankúši držal v rukách cisársku korunu.
Pri pohľade na ňu sa budúci cisár zachvel, a vrátila sa mu nervozita. Už čoskoro bude koruna na jeho hlave - a tým sa stane druhým cisárom v histórií Taarie.

Historická poznámka autora: Ľudia ako rasa prišli do Taarie pred 9000 rokmi a založili tam kráľovstvo, ktoré pretrvávalo celých 9000 rokov, až kým Theus Drakonus, Ethiov otec a zakladateľ dynastie Drakonovcov pretransformoval kráľovstvo na cisárstvo a stal sa prvým cisárom.


Okolo koberca bolo v trónnej sieni zhromaždené veľké množstvo ľudí. Ethias ich počet odhadoval približne na pol tisícky. Vonku pred palácom navyše čakal takmer celý Tarraniel. Pri príležitosti korunovácie dokonca oslabili hradné stráže o polovicu. Takmer všetci vojaci v meste boli v paláci alebo v jeho bezprostrednej blízkosti. Ethias netušil, ako dobre urobil, keď do mesta povolal na zvýšenie ochrany celú dvanástu légiu.
Keď sa budúci cisár priblížil na vzdialenosť desiatich metrov od trónu, v miestnosti sa rozoznelo hlasité slávnostné trúbenie. Za jeho zvukov Ethias prekonal aj posledné metre a zakľakol na prvý schod vedúci k plošine, na ktorej stál trón.
Hudba doznela a zavládlo ticho. Seryna sa najprv pozrela na Ethia, potom na cisársku korunu a nakoniec na zhromaždený ľud. Keď si bola istá, že v miestnosti panuje absolútne ticho, spustila:
"Ľud Východnej ríše! Zhromaždili sme sa tu dnes, aby sme ustanovili Ethia Drakona za cisára a právoplatného vládcu našej ríše. Ak je tu niekto, kto spochybňuje jeho právo vládnuť, ktoré zdedil po svojom otcovi, nech prehovorí.
Ethiovi odľahlo, keď sa nikto neozval. Seryna počkala niekoľko sekúnd, a keď nezaznela žiadna námietka, pokračovala:
"Keďže nikto nespochybňuje tvoje nároky na trón, ja, Seryna, Freydina dcéra, ťa týmto menujem cisárom Východnej ríše."
Seryna vzala v vankúša korunu, zlatý kruh ozdobený výjavmi z dôb vojny ľudí proti drakom a drahými kameňmi, a položila ju Ethiovi na hlavu.
Potom odstúpila a kľakla si na zem. Cisár sa postavil a otočil k ľudom. Tí nasledovali Serynu a po jedno si kľakali na zem. Tá istá situácia sa diala aj vonku.
Ethias si počkal, kým si kľaknú aj starci, a zvolal:
"Nech žije Východná ríša!"
"Nech žije cisár," odpovedal mu ľud zborovo.
Potom sa k nim Ethias obrátil chrbtom ,prešiel k trónu, vytesanému z bieleho mramoru a podobne ako koruna vyzdobeného výjavmi z vojen, a sadol si naň.
Prítomní ľudia sa postavili a mestom sa rozozvučali údery obrovských bubnov, oznamujúcich korunováciu nového vládcu.
_______________________________________________________________________________________________________________

Sľubovaná narodeninová kapitola (no.. ono to celkom ani kapitola nie je :) ale snáď nevadí :D )
A taká zaujímavosť: Možno si myslíte, že čas zverejnenia (13:51) je náhodný, nie je to však pravda, ja som sa narodil presne o 13:51 :)

ITZ MAH B-DAY!

21. července 2013 v 9:05 | Shadow |  News
Áno, je to tak, dnes mám narodeniny! :D Oh, sweet sixteen.. :D
A to pre vás znamená.. nielen jednu, ale rovno dve kapitoly z Pádu! Rozhodol som sa tak preto, lebo to, čo bola predtým prvá kapitola, som zmenil na prológ, a ten je dosť krátky, tak vám sem dnes hodím aj oficiálnu prvú kapitolu.
Takže nezabudnite: 13:51 a 20:00 stalkujte blog, nech vám to neujde :D (Ono vám to neujde, ale ten článok som potreboval nejako zakončiť)

Sayonara :)

I've got an idea, Watson!

20. července 2013 v 20:20 | Shadow |  News
Hello everybody.. whoever is reading this shit article.

Ale ne, radšej po slovensky :D

Takže.. ako som pozeral, tak už tu máme dva blogy, ktoré sa nejako dotýkajú témy Marvel/Avengers a všetkého, čo s tým súvisí. A keďže ja som taký polofanúšik :) a hlavne spisovateľ, tak som si povedal, prečo neurobiť nejaké písané príbehy na tému superhrdinovia. S úplne novým hrdinom (ktorého musím ešte vymyslieť), ale objavili by sa tam napr. spomínaní Avengers atď.

Navyše by bol aj nábor postáv :)

Samozrejme, že by to nenahradilo príbehy z Taarie, tie sú stále priorita, ale taká jedna kapitola za týždeň by snáď nevadila :)

Tak, čo si o tom myslíte?

Chapter 15

19. července 2013 v 0:02 | Shadow |  Tiene: Lavína
Kapitola 15
Lavína

Po Foxmerovom výklade zavládlo ticho.
"Takže.. aj keď sa nám podarí poraziť prízraky, na naše oslabené sily zaútočia elfovia.. teda tí, čo boli verní Tayanovi aj po porážke jeho povstania," ozval sa po chvíli Farr.
"Nejako tak."
"To však môžeme riešiť až potom. Teraz máme väčší problém: tie spomínané prízraky. Zrejme už vyrazili k Tarranielu," zachrapčal Stroivan.
"Nemajú kone. V tom ohľade máme nad nimi výhodu. Ak vyrazíme hneď.."
"Nemôžeme vyraziť hneď! Máme dosť zranených ako medzi Tieňmi, tak aj medzi Jastrabmi." Stroivan ukázal na obväzy na pravom ramene. "Pár dní na regeneráciu potrebujeme."
"V tom prípade to bude závod s časom."
"Ani nevieme, akú obrannú silu teraz Tarraniel má, ani či vôbec vedia o prízrakoch," poznamenal Endeas. "Chcem povedať, má zmysel ísť tam, ak bude v meste 200 vojakov. To by sme nakráčali na jatky."
"Myslel som, že tvoj syn má väčšie gule," povedal Stroivan posmešne.
Endeas chcel niečo odseknúť, Farr ho však zastavil.
"Máme dva dni na vyliečenie zranených. Tí, čo neutrpeli zranenia, pochovajú mŕtvych a potom znovu nabrúsia meče a opravia zbroje. Presne za dva dni ráno vyrazíme k Tarranielu. Nejaké otázky?"

"Nie, nie, je mi ľúto, nemôžem vám poskytnúť pomoc pri útoku. Rád by som, ale mám priveľa starostí. Tie útok priniesol veľa škôd a obetí," povedal Minn Farrovi.
"My budeme potrebovať každú pomoc. Aspoň ty sa pridaj k nám a bojuj po našom boku."
"Nie, naozaj nie. Mám isté povinnosti a záväzky voči Ravenwoodu. Celá táto situácia vznikla kvôli mne! Musím to napraviť."
"Ach. Tak dobre, nech je po tvojom."
"Kedy odchádzate?"
Farr presunul pohľad na východ, kde spoza horizontu začínal svoju cestu zlatistý kotúč slnka.
"O päť minút. Nech ťa bohovia sprevádzajú, Minn."
"Aj teba, Jastrab."


Ya'zak sa postavil do stredu labyrintu. Obkolesili ho štyri prízraky, pripravené na túto chvíľu.
Ľadový démon zdvihol Syhmarill do vzduchu a zvolal:
"Na Severe, Východe, Juhu a Západe! Ja, Ya'zak, Pán ľadu, povolávam moju armádu z večného zatratenia!"
Chvíľu sa nič nedialo. Potom štyri prízraky naraz padli na zem a ich duše sa presunuli do priestoru pár metrov od Ya'zaka. Tam sa zatočili a v hlasnej explózií zmenili na pulzujúcu masu tekutého ľadu. Tá sa roztvorila, a ako lavína padajúca na úbočí hory z nej začali vychádzať ľadové prízraky, každý v ťažkej zbroji a sediaci na obrovskom ľadovom vlkovi.
"Dopredu, moja légia, dopredu! Do samotného srdca Východnej ríše! DO TARRANIELU!"
Miestnosť hlboko pod Labyrinthiom sa zaplnila vlčím vytím.
_______________________________________________________________________________________________________________

A je to tu! Posledná kapitola Lavíny.. táto "časť" (myslím celú Lavínu) bola pre mňa asi najťažšia na napísanie.. niekoľkokrát počas jej písania som menil scenár, dosadil pár postáv a niektoré zahodil do koša atď. Ale výsledok sa mi celkom pozdáva :)

A tak z trilógie zostáva už len Pád. Ale koho/čoho pád to bude? Nechajte sa prekvapiť (Ale v komentoch môžte tipovať, víťaz získa postavu v story (ak ju ešte nemá) a ak ju už má, tak článok na požiadanie :) )

Sayonara pri Páde :)

Chapter 14

16. července 2013 v 13:19 | Shadow |  Tiene: Lavína
Kapitola 14
Jastrabi opäť spolu

Foxmer viedol Tieňov pomedzi budovy až na široké priestranstvo, nachádzajúce sa asi päťdesiat metrov od boja. Tam bojovníci zosadli z koní a pripravili sa na boj na vlastných, v ktorom nepoznali konkurenta už vyše storočia.
Foxmer prenechal velenie Daenovi a rozbehol sa k Farrovi, Endeovi a Minnovi, stojacimi obďaleč.
"Ani nevieš, ako rád ťa vidím," povedal s úsmevom Farr. Potom kývol hlavou k svojim spoločníkom.
"Toto je Endeas. Môj syn a nový člen Jastrabov. A vedľa neho stojí Minn, donedávna vodca povstania, po novom už vládca Ravenwoodu.
Foxmer sa Minnovi mierne uklonil a potom presunul pohľad na Endea.
"Prečo si do toho zaťahoval svoje dieťa?"
"Ver mi, nemal som to v pláne. Ale stretol som ich náhodou v Ardene a pomyslel som si, že by z nich mohli byť skvelí Jastrabi."
"Ich? Ešte niekto?"
"Sheila, moja dcéra."
"Predpokladám, že sa vyzná v zaobchádzaní s mečom," zachechtal sa Foxmer.
"Zachránila Stroivana," pokračoval Farr predstierajúc, že poslednú Jastrabovu vetu nepočul.
"Čo sa nášmu masovému vrahovi stalo?"
"Padla na mňa veža," ozval sa veselý hlas.
Všetci sa otočili smerom odkiaľ ho počuli, a zazreli Stroivana, ako k nim kráča, pričom sa jednou rukou podopieral o Sheilu.
"Tak sa zdá, že sme tu všetci. Jastrabi sú opäť pokope," zajasal Farr.
"Nie tak celkom," poopravil ho Foxmer. "Chýba Reux."
"Reux? Ale veď ten je mŕ.." začal Stroivan.
"Nie, nie je mŕtvy. Dostal sa z labyrintu a teraz leží v nemocničnom krídle Labyrinthia."
Boli by pokračovali v rozhovore aj naďalej, keby im nad hlavami nezareval drak.
Farr venoval Foxmerovi spýtavý pohľad.
"Všetko vysvetlím neskôr. Teraz na to nie je čas."
"Súhlasím. Páni, a dáma, je čas, aby sme sa zapojili do boja."
Ya'zak pozoroval súboj svojich jednotiek s Tieňmi z vrcholu veže Ravenwoodskeho paláca.
Prízraky prehrávali už od príchodu bojovníkov v čiernom, a ich straty začali stúpať ešte viac, keď sa do boja zapojili Jastrabi.
Bitka bola pre nich prehraná. Vedel to, no nechcel si to priznať.
Keď už nemohol vydržať pohľad na bitku pod ním, ktorá sa vyvíjala v jeho značný neprospech, roztiahol krídla a zletel dolu, kde naňho čakali traja generáli: Enduriel, Teleus a Slythos.
"Slythos, bež do boja. Zabi čo najviac tých čiernych beštií." Bola to samovražedná misia, a vedeli to všetci štyria. Ani jeden z generálov však nemohol odporovať, preto si Slythos okamžite vytvoril ťažké ľadové brnenie a odkráčal k svojej armáde.
"Vy dvaja, okamžite mi prineste Syhmarill. Tiahneme na Tarraniel."
"Pane, so všetkou úctou, ak sa tam vydáme, zničia nás skôr než stihneme vydať čo i len vojnový výkrik."
"Budú zaneprázdnení oslavami korunovácie."
"To je síce pravda," odpovedal Teleus, "Ale stále budeme v početnej nevýhode."
"Prečo myslíš že som vás poslal po Syhmarill? Je načase povolať celú moju armádu. Bežte."
Obaja prikývli, vytvorili si krídla a chceli odletieť, no Ya'zak ich zadržal.
"Čakajte ešte! Najskôr si u vás obnovím zväzovacie kúzlo - staré zrejme stratilo účinnosť."
Prešiel obom pred tvárou dlaňou, oči oboch generálov zažiarili namodro a potom naraz odleteli.
Stroivan namieril pravú ruku na ďalšieho z prízrakov a v priebehu sekundy vyparil jeho telo z tohto sveta. Zacítil pri tom prudkú bolesť v ramene, aká ho sužovala od nehody v Ardene.
Svet sa mu na moment zakrútil pred očami a bol by spadol, keby ho Sheila rýchlo nezachytila.
Stroivan zamrmlal niečo, čo silne pripomínalo 'ďakujem', a namieril na ďalšieho z prízrakov.

Farr zasadil smrteľný úder jednému z jeho nepriateľov a chystal sa zbaviť života aj ďalšieho, keď ho tvrdú úder zboku odhodil o niekoľko metrov ďalej.
Rýchlo vstal a pozrel sa na svojho nového súpera.
"Slythos," povedal potichu a rozbehol sa proti hore ľadu, čakajúcej naňho.
Bývalý ľadový kráľ jeho rýchle bodnutie vykryl štítom, ktorý sa v jeho ruke zjavil zničoho-nič, a vzápätí ho rukoväťou svojho obojručného meča, ktorý si prehadzoval z ruky do ruky ako detskú hračku.
Farr sa znova zrútil na zem, a znova sa pokúšal rýchlo dostať opäť na nohy, no zabránil mu v tom daľší úder rukoväte.
"Ďalší úder už bude čepeľou," zaburácal nad ním mohutný hlas.
"Nemyslím.. si," odpovedal mu iný hlas.
Hneď na to sa ozval výbuch a Slythova hlava sa rozletela na tisíce malých kúskov.
Farr zdvihol hlavu a zistil, že sa pozerá do Stroivanovych žltých očí.
"Díky."
"Sme Jastrabi. Musíme si pomáhať."

Slythos bol posledným ľadovým prízrakom. Zároveň s jeho smrťou sa celá Borovicová štvrť rozoznela víťazoslávnymi výkrikmi spojených vojsk rebelov, mestskej gardy a Tieňov.
Farr so Stroivanom prešli k ostatným Jastrabom, ktorí na nich čakali pri dverách katedrály.
"Tak, Foxmer," začal veliteľ Tieňov, "Myslím, že si nám chcel pár vecí objasniť."
_______________________________________________________________________________________________________________

Sľúbená kapitola :) ešte nás z Lavíny čaká posledná, ktorá je zároveň aj takým Epilógom.. a po nej sa už môžte tešiť na Pád :)

I'm baaaaack :)

15. července 2013 v 22:54 | Shadow |  News
Takže, nadpis to vystihuje dokonale :D

Vrátil som sa z dovolenky (pre Sauwena: bol som v Chrovátsku), bohužiaľ, o deň skôr, kvôli tomu, že apartmán, kde sme bývali, bol na dnešok (pondelok 15. 7.) o 10:00 rezervovaný pre niekoho iného a tak sme tam boli len 6 dní,
a bohužiaľ po druhýkrát, wi-fi tam nebola (ani na apartmáne, ani v dedine kde sme bývali), a tak som sa k nej dostal až na výlete v Zadare, kde som ale nemal ntb, takže som nemohol nič uploadnuť :(

No, nevadí, hlavné je, že som doma (po osemhodinovej ceste, ktorú by som bez klímy nezvládol :D ) a mám net, čo znamená:
ďalšie kapitoly! V chorvátsku som mal dosť času a dopísal som Lavínu, a dokonca som sa vrhol na prvú kapitolu Pádu (na viac som sa nezmohol, lebo som lenivé prasa :D ), takže onedlho ich môžte očakávať tu na blogu.
A keďže 21. 7. (áno, už za pár dní) mám narodeniny (sweet 16 :D ), chcel by som práve v ten deň nahrať spomínanú prvú kapitolu z Pádu.
Čiže, dovtedy tu budete mať posledné dve kapitoly Lavíny (snáď ste ich viac odo mňa nečakali :D ak sa vám zdá, že je ich málo, predstavte si celú sériu Tiene: Labyrint, Lavína a Pád, ako jednu knihu, ktorá je rozdelená do troch častí :) to už dáva celkom solídny počet kapitol )

No, rozpísal som sa dosť, idem asi spať a zajtra sa trocha povenujem písaniu..
Sayonara :)

Chapter 13

9. července 2013 v 15:00 | Shadow
Kapitola 13
Bitka o Ravenwood, časť II.

Boj medzi gardistami a povstalcami sa vyrovnal. Väčšine strelcov na oboch stranách sa minuli šípy, preto posilnili bojovníkov nablízko. Do velenia gardistov sa postavil Ferethor , a na čele povstalcov bojoval Minn s Jastrabmi po boku. Endeas sa snažil zabiť čo najviac protivníkov a zároveň ochrániť svoju sestru. Nepáčilo sa mu, že sa zapojila do boja, no bolo to jej vlastné rozhodnutie a to najlepšie, čo mohol urobiť, bolo chrániť jej život a zároveň aj svoj. No ako ju pozoroval, uvažoval, či jeho ochranu potrebuje.
Sheila sa pohybovala po bojisku obratne, pretože narozdiel od ostatných bojovníkov mala na sebe len ľahkú zbroj z tenkých oceľových plátov, ktorá nezakrývala jej ruky a nohy od kolien dolu. V rukách zvierala dýky s čepeľami z obsidiánu, ktorými dokázala rozseknúť hrdlo nepriateľovi skôr než zdvihol meč alebo štít na obranu. Pri boji jej čierne vlasy zviazané do konského chvosta povievali zo strany na stranu. Gardisti sa jej po čase začali vyhýbať, no jej to nebránilo naďalej zasadzovať smrtiace údery okolo seba. Endeas uvažoval, koľko smrtí jeho sestra vydrží, kým jej to nezabráni ďalej bojovať: na zabíjanie nebola zvyknutá.
Vtom jeho pozornosť upútalo niečo iné. Hneď si uvedomil, prečo Farr neprišiel z veže podať správu. Veliteľ Tieňov práve odrážal prudké Ya'zakove výpady. Ich súboj bol taký rýchly, že ostatní bojovníci okolo nich vytvorili prázdny kruh a dali im dosť priestoru na manévrovanie.
Endeas sa chcel vydať otcovi na pomoc, no cestu mu zablokoval ďalší krutý súboj, tentoraz medzi Minnom a Ferethorom.
Endeas hodil pomoc iným v súbojoch za hlavu a znovu sa rozbehol oproti gardistom.

Enduriel spoločne so Slythom a Teleom pozorovali konflikt z bezpečnej vzdialenosti. Ako im Ya'zak nariadil, zaútočiť majú, až keď sa tá potýčka skončí a oni budú môcť víťazstvo dosiahnuť ľahšie.
Za nimi sa formovala polovica armády ľadových prízrakov. Druhá polovica čakala pred lesom. Napriek tomu sa však v Ravenwoode nachádzalo viac než dvetisíc prízrakov, čo stačilo na rozmetanie chabej obrany povstalcov a gardistov.
"Onedlho sa ten boj skončí," povedal Teleus.
Enduriel súhlasil.
"Počkáme ešte päť minút. Potom zaútočíme."

Farr prudkým úderom prerazil Ya'zakov ľadový štít. Hneď na to prudko vykopol pred seba. Nevidel, kam sa trafil, stačilo mu však počuť jemné puknutie ľadu. Jeho nepriateľ zavrčal a pustil sa do bojas väčšou vervou.
"Zlepšil si sa," poznamenal sucho.
"Mal som trocha času na tréning. Potreboval som si zopakovať pár starých trikov," odpovedal Farr a naviedol ďalší úder na Ya'zakovo pravé rameno.
"Žiadne triky ti dnes nepomôžu. Len čo títo skončia," kývol hlavou k ostatným bojovníkom, "Moje prízraky to tu vyhladia. Nezostane kameň na kameni."
Farr predstieral, že chce prebodnúť Ya'zakovo pravé koleno, pre zásahom však zmenil smer čepele a zasiahol ľavé lýtko.
"Si si príliš istý svojím víťazstvom," odpovedal.
"A prečo by som nemal byť? Ravenwoodčania sa vyvraždia medzi sebou a moja armáda vyhladí zvyšok."
Chvíľu si vymieňali údery. Po jednom obzvlášť silnom údere obaja od seba odskočili.
"Vieš čo, ľadový mozoček? Ukončime to."

Endeas skrátil o hlavu ďalšieho gardistu. Tým sa zbavil skupinky okolo seba a získal trocha času na oddych.
Gardisti všade naokolo neobstáli v boji proti početnej prevahe povstalcov. Už stratili vyše polovicu bojovníkov, a Endeas sa čudoval, prečo Ferethor nevydá povel na ústup.
Chvíľu sa obzeral, keď si všimol dôvod. Ferethor sa opieral o stenu domu a z brucha mu trčala rukoväť Minnovho meča. Jeho majiteľ stál pred ním sa obaja si vymieňali pár názorov. Endeas prešiel až k nim.
"...tvoje dni vo vláde sa skončili."
"Ale tých ľudí pod tvojím velením čaká len zlo.. pozri.. pozri sa.. vyzabíjali svojich vlastných. .. ako nejakú zver.. a toto má byť civilizácia?"
"Každopádne je to lepšie než tvoja krutovláda."
Minn uchopil rukoväť svojho meča a prudkým trhnutím ho dostal z Ferethorovho brucha.
"Nejaké posledné slová?"
Pár sekúnd bolo ticho.
"Beriem to ako nie."
Vzduchom zasvišťala oceľ. Hlava doterajšieho vládcu Ravenwoodu sa odpútala od tele a skotúľala sa na zem pár metrov od tela svojho doterajšieho majiteľa.
Minn k nej prešiel, zdvihol ju nad hlavu a víťazoslávne zareval.

Boj v tej chvíli utíchol. Všetky oči sa preniesli na Minna, ktorý v jednej ruke zvieral zakrvavený meč a v druhej Ferethorovu hlavu. Potom nasledoval výbuch radosti na strane povstalcov.
Prekričalo ich však niečo iné.
"ÚTOK!"
Vtedy sa ľadová armáda rozbehla a začala šíriť skazu.

Farr stál opretý o stenu domu a pozeral sa na Ya'zaka, ktorý stál oproti nemu s hlbokým škrabancom v bruchu.
"Možno si myslíš, že si vyhral," zasipel démon, "ale pozri sa, moja armáda útočí."
So smiechom si vytvoril z ľadu krídla.
"Stretneme sa ešte raz.. a vtedy sa rozhodne!"
"Už sa teším."
Ya'zak prižmúril oči a odletel.


Farr klesol na všetky štyri a vypľul na zem krv zmiešanú so slinami. Napriek tomu, že vyhral, utrpel pár zranení a navyše ho zrejme čaká smrť v podobe armády ľadových prízrakov.
'Musím niečo vymyslieť. Nejaký plán,' pomyslel si zúfalo.
Kým však stihol niečo urobiť, na oblohe nad ním zareval drak. Súčasne s tým sa mestská brána v Borovicovej štvrti otvorila a do mesta vtrhla kavaléria jazdcov v čiernej zbroji.
Tiene dorazili.

______________________________________________________________________________________________________________

Najdlhšia kapitola celej série :) a myslím že sa mi celkom podarila (honiť si ego je super! ) :D

Dovolenka

8. července 2013 v 20:56 | Shadow |  News
Hello everyone :)

Ako ste si už z nadpisu mohli domyslieť, odchádzam na dovolenku, a to už za pár hodín. Pre vás to znamená, že tu nebudú žiadne články (iba na zajtra som nastavil kapitolu 13), a pre mňa, keďže si beriem ntb so sebou, to okrem iného znamená dopísanie Lavíny a začiatok práce na Páde :)
Lavína by mala mať podľa môjho rozpisu 15 kapitol, čiže sa na koniec dostanem čoskoro.

By the way, keď tam niekde nájdem wifi, tak sa pokúsim nejakú tú kapitolu uploadnuť, ale nič nezaručujem :)

PostSkriptum: Uvažoval som o zmene dizajnu blogu. Čo si o tom myslíte? Mám nechať tento, alebo vytvoriť nový, svetlejší a farebnejší? Píšte do komentov...

Sayonara, vidíme sa za týždeň :D

Chapter 12

8. července 2013 v 12:00 | Shadow |  Tiene: Lavína
Kapitola 12
Bitka o Ravenwood, časť I.

Farr stále sedel na svojom mieste vo veži katedrály a pozoroval pochodujúcu mestskú gardu. Jej členovia sa dostali do polovičnej vzdialenosti od brán ku katedrále, keď sa okná na domoch pootvárali a začali z nich vyletovať salvy šípov. Gardisti padali po desiatkach, boli to však dobre trénovaní vojaci a tak im netrvalo dlho, kým vytvorili obrannú barikádu zo štítov.
Farr sa na moment pozastavil nad erbami, ktoré štíty zdobili. Zdalo sa, že Ferethor stihol urobiť zmenu, a tradičného Ravenwoodskeho havrana na červenom poli vystriedal smrek, držiaci medzi koreňmi meč, na zelenom poli.
Štíty však zdobilo stále rastúce množstvo šípov, a tak Farr onedlho stratil výhľad na erby.

Ostreľovanie pokračovalo asi päť minút, potom sa obrancom minula munícia a preto, vyzbrojení mečmi, sekerami a niekoľkých prípadoch aj záhradnými nástrojmi, začali povstalci vybiehať z domov a útočiť na brániacich sa gardistov. Na svoje pozície na strechách domov nastúpila záložná lukostrelecká jednotka, ktorá postup povstalcov kryla neutíchajucou streľbou do štítov gardy.
Vtedy sa však presunula k bránam aj lepšie vyzbrojená jednotka lukostrelcov z mestskej gardy, z ktorých mnohí zvierali v rukách namiesto lukov kovové samostrely.

V tej chvíli sa ozval úplne iný zvuk: hlasité dunenie a následne trieštenie dreva. Farr okamžite presunul pohľad na zdroj zvuku, aj keď mu bolo jasné, čo ho spôsobilo: prízraky sa dostávali do mesta. Keď medzi budovami v diaľke zahliadol prvú ľadovú zbroj, chystal sa zliezť dole z veže.
Zastavil ho však posmešný hlas, ozývajúci sa priamo nad ním.
"Ale, ale, čo to tu máme," povedal Ya'zak. "Nie je to snáď Farr, môj starý priateľ?"
"Nemal by si byť s vlastnou armádou?" odvetil mu veliteľ Tieňov. Jednu ruku pritom poloil n rukoväť meča a spolovice ho vytiahol z pošvy.
"Menoval som dočasného generála. Určite ho poznáš, je to tvoj starý kamoš Enduriel."
"Bojíš sa veliť prízrakom sám?"
Ya'zak okamžite zletel dolu a zabodol do Farra chladný pohľad.
"Ty mi nebudeš hovoriť nič o strachu.." predniesol potichu. "Vyzývam ťa na súboj."
"Nie je tu na boj málo miesta," nadhodil Farr.
"Nehovoril som, že budeme bojovať tu," odvetil Ya'zak a vytiahol zvitok pergamenu.
Niečo zašepkal, pravá ruka mu zažiarila nazeleno a on ju priložil na zvitok.
V momente sa obaja preniesli z vrchu veže priamo do stredu boja.
"Čo hovoríš na moje bojové pozadie?" prekričal Ya'zak rev okolitých bojovníkov.
Farr mlčal, vytasil meč a vrhol sa na ľadového démona.

Krik prichádzajúci zvonku začínal byť neznesiteľný. K vojakom ukrývajúcim sa v katedrále, doľahol zápach krvi, výkalov a smrti.
'Vojna je strašná vec,' pomyslel si Endeas. 'Prinajmenšom kvôli tomu zápachu pri bitkách.'
Vedľa neho stojaci Minn sa nepokojne zahniezdil.
"Čo je?" opýtal sa Endeas nahlas.
"Myslím, že našich tam masakrujú. A Farr tu stále nie je, aby nám dal povel do boja."
Endeas súhlasil.
"Niečo sa muselo pokaziť. Nevyjdeme von a nepozrieme sa, čo sa deje?" nadhodil s náznakom nádeje v hlase.
"To nie je vôbec zlý nápad," odvetil vodca povstania a otočil sa k stovke najvernejších za ním.
"Priatelia, počúvajte! Ideme von.. Nech to tam bude vyzerať akokoľvek, pamätajte, že bojujete za svoje mesto. Možno tam budete vidieť svojich známych, ako hromadne umierajú pod čepeľami gardistov. Našim cieľom však nie je pomstiť ich. Jediné, čo musíme urobiť, je preraziť si cestu až k tomu skurvysynovi Ferethorovi a vytrhnúť mu jeho čierne srdce z hrude. Idete do toho so mnou?"
Odpoveďou mu bol súhlasný rev.
Prešiel preto k dverám, odhodil závoru a otvoril ich. Pach v miestnosti narástol.
"ZA RAVENWOOD!" zareval Minn z plných pľúc a spolu s ostatnými vybehol do krvavého dopoludnia.
_______________________________________________________________________________________________________________

Prvá časť masakrálnej bitky! wohoo :D

Chapter 11

7. července 2013 v 13:15 | Shadow |  Tiene: Lavína
Kapitola 11
Boj začína

"Niekto by mal zájsť po Sheilu a Stroivana," poznamenal Endeas, keď s Farrom po troch nekonerných hodinách plánovania opustili veliteľskú miestnosť a prišli do svojich dočasných príbytkov.
"Och, áno, máš pravdu," odpovedal Farr unavene.
"Z tvojho tónu usudzujem, že by som to mal byť ja."
"Uhm."
Endeas si nahlas povzdychol a vyšiel z miestnosti.

Farr si po niekoľkých dňoch zo seba stiahol zbroj aj prepotené plátené oblečenie pod ňou. Potom s potešením zistil, že ich izba má aj vlastnú skromnú kúpeľňu. Okamžite napustil vaňu až do plna a potom do nej vliezol.
Už dlho nezažil taký pocit úľavy a relaxu ako teraz, aj keď vedel, že ho onedlho očakáva boj o osud mesta. Zavrel oči a premýšľal o udalostiach, čo sa donedávna stali, aj o tých, čo sa ešte odohrať majú.
Ak sa aj podarí Ravenwood udržať a poraziť mestskú gardu a Ya'zakovu armádu, čo sa dá len s pomocou Tieňov, okamžite budú musieť vyraziť do Tarranielu, zhromaždiť všetky dostupné sily a ľadové prízraky poraziť.
Bude to ťažká úloha, aj keď budú mať na svojej strane cisárske légie. Posledná vojna skončila pred desiatimi rokmi a padli v nej takmer všetci skúsení bojovníci. Noví vojaci sú príliš neskúsení, ich jedinou povinnosťou je strážiť mesto a prípadne zničiť nejaký tábor banditov.
"Čakajú nás ťažké dni," povedal Farr nahlas.

***
Ďalšie dva dni sa v Ravenwoode niesli v znamení napätia z nadchádzajúceho boja. Bolo nad slnko jasné, že k nemu dôjde, keďže situácia v Borovicovej štvrti sa vôbec neupokojila, ba naopak, ešte viac znásobila. Ferethor posilnil hliadky mestskej stráže, čiže na nepokoje dohliadalo dokopy asi päťdesiat ozbrojencov.
Stroivanov stav sa pomaly zlepšoval, najmä vďaka lekárskej pomoci od povstalcov. Stále však nebol schopný bojovať, čo ho zrejme hnevalo viac než čokoľvek iné.
Farr a Endeas trávili takmer každú voľnú chvíľu v tréningovej hale, kde sa pripravovali na boj.

Medzitým sa k Tarranielu priblížila Ya'zakova armáda. Bola informovaná o udalostiach v meste, a preto tiež čakali na nadchádzajúci deň, kedy dostanú najlepšiu príležitosť na útok.
Nevedeli však o armáde Tieňov, ktorá sa impozantnou rýchlosťou blížila k Havraniemu hvozdu.

***

Nastalo ráno tretieho dňa.
Pred bránami do Borovicovej štvrte sa zhromaždilo asi päťsto plne vyzbrojených gardistov, ktorých z diaľky podporovala stovka lukostrelcov.
Farr ich pozoroval z veže katedrály. Následne pohľadom prešiel na nezvyčajne tichú štvrť. Po uliciach sa pohybovalo iba niekoľko desiatok ľudí, ostatní boli vyzbrojení a potichu sa ukrývali v domoch pozdĺž ciest.
V katedrále pod Farrom sa nachádzala najväčšia úderná sila vedená Minnom. Jej časťou boli aj Jastrabi, no tých oveľa viac zaujímala situácia mimo mesta. Mestské hradby už neboli strážené, a armáda prízrakov opustila relatívne bezpečie lesa a pomaly pochodovala k obranným valom.
Jediné, na čo čakali, bol boj medzi povstalcami a gardou.

Nemuseli čakať dlho. Asi tri hodiny pred poludním sa ulicami rozoznelo trúbenie poľníc. Súčasne s ním sa pohla aj masa gardistov a v uhladených šíkoch vkráčala do Borovicovej štvrte. Boj o osud Ravenwoodu sa začal.
______________________________________________________________________________________________________________

Pardon za kratšiu kapitolku, ale je to taký úvod bo bitky :) Enjoy

Chapter 10

6. července 2013 v 23:06 | Shadow |  Tiene: Lavína
Kapitola 10
Všetky cesty vedú do Ravenwoodu

Biele steny nemocničného krídla boli osvietené tlmeným svetlom faklí. V miestnosti bolo asi dvadsať postelí, pričom obsadené boli len tri. Sauwen zostal pri dverách a Foxmer prešiel cez celú miestnosť až k poslednej posteli, na ktorej ležala obrovská postava Jastraba.
Zdalo sa, že spí, no keď k nemu Foxmer prišiel, posadil sa a zahľadel sa naňho.
"Nechali ste ma tam," povedal potichu obviňujúcim tónom.
"To nie je pravda. My..."
"NECHALI STE MA TAM ZOMRIEŤ! BOL SOM SÁM, ZRANENÝ A NA POKRAJI SMRTI! A VY STE SI V POKOJI ODIŠLI!"
Náhly rev spôsobil, že sa z dverí neďaleko nich vynorila postava Tieňa-liečiteľa, no ten keď uvidel Foxmera, znovu vošiel dovnútra a zavrel.
"Kľudni sa. Len pokoj.. My sme mysleli, že si mŕtvy. Boli sme tam všetci v jednej miestnosti a Ya'zak sa správal, akoby už nemal nikto prísť."
"Ya'zak?"
Foxmer si povzdychol a už druhýkrát za ten istý deň vyrozprával udalosti predošlých týždňov.
Keď skončil, zavládlo ticho. Sauwen sa opieral o stenu na druhom konci miestnosti, Foxmer sedel na jednej z postelí a Reux hľadel do prázdna.
"Aha.. takže takto sa veci majú..," povedal po chvíli, "Ale ja sa k vám nebudem môcť pridať. Moje zranenia sú príliš vážne."
Až teraz si Foxmer všimol, že väčšinu Jastrabovho tela zakrývajú hrubé obväzy.
"Ja.. je mi to ľúto..."
"Nie, neospravedlňuj sa. Robili ste, čo ste museli."
Foxmer chcel niečo odvetiť, no v tej chvíli sa dvere rozleteli a do miestnosti vošiel Daen. Kývol hlavou Sauwenovi a prešiel až k Jastrabom.
"Už to všetci vedia. Začali sme s prípravami, ako som hovoril, za pár hodín budeme hotoví," povedal.
"Výborne!" odvetil Foxmer a znovu sa otočil k Reuxovi.
"Nakopte tým ľadovým sviniam prdel aj za mňa," povedal mohutný Jastrab a znova si ľahol.
Foxmer sa uškrnul.

"Ako to vyzerá v meste?" zakričal Farr na Endea počas rýchlej jazdy k bránam Ravenwoodu.
"Zle. Videl som len Borovicovú štvrť, kde má povstanie základňu, ale nevyzeralo to tam dobre. Niekoľko domov bolo v plameňoch, po uliciach behalo množstvo ľudí, ozbrojených aj neozbrojených. Minn sa snažil situáciu upokojiť, no dosiahol len možného útoku mestskej gardy na povstalcov."
"Možného?"
"Podľa toho, ako to tam vyzeralo, sa ten útok zrejme aj odohrá. A to bude znamenať skazu Borovicovej štvrte."
"Pri všetkých bohoch, nemohli si nájsť horší čas na začiatok občianskej vojny. Takto to vyzerá, že sa o Ravenwood odohrá bitka troch armád."
"Štyroch," poopravil ho Endeas.
"Prečo štyroch?"
"Predsa prídu aj Tiene, nie?"
"Uhm," povedal Farr. "Dúfam že prídu. Nemôžu byť ďaleko."
Vtedy sa pred nimi stromy rozostúpili a odhalili sto krát sto metrov široké priestranstvo, ktoré sa rozprestieralo od hranice lesa až k mohutnej dubovej bráne mesta. Farr pocítil zvláštne pichnutie pri srdci, keď uvidel miesto, kde vyrastal kým neodišiel do Labyrinthia.
'Domov,' zarezonovalo mu v mysli.
Víziu návratu však prekazil výbuch, ozývajúci sa odkiaľsi z mesta. Jastrabi popohnali kone a vyrazili ešte rýchlejšie k bráne.

Dubové krídla boli pootvorené do šírky troch dospelých chlapov. Jastrabi vošli do mesta a zliezli z koní. Tu, na opačnej strane než ležala Borovicová štvrť, panoval relatívny pokoj. Narúšali ho iba skupinky vojakov, ktoré čas od času opúšťali kasárne a smerovali k problémovej štvrti. Jastrabi jednu takúto skupinku nasledovali. Vojaci sa po čase vydali do Smrekovej štvrte, kde mali hlavné sídlo elfovia a pravdepodobne sa tam zhromažďovala úderná jednotka.
Farr s Endeom išli ďalej. Niekoľko desiatok metrov pred vchodom do povstaleckej štvrte však Endeas odbočil do postrannej uličky. Farr ho nechápavo nasledoval.
"Kam ideme?"
"Je tu skratka do veliteľstva. Uvidíš."
O chvíľu sa dostali na koniec uličky. Bolo tam pár zadných vchodov do domov, pár smetiakov a kopa slamy. Práve k nej Endeas zamieril a časť z nej odhrnul nabok, čím odhalil padacie dvere. V tej chvíli z jedných dverí vyšla postava v hnedom plášti. Farr tajne vytiahol dýku a pripravoval sa príchodzieho zastaviť, Endeas ho však zastavil.
Vodca Tieňov pochopil, že postava v plášti je tam preto, aby zakryla vchod, stále však nebol úplne presvedčený. Zrejme paranoja z povolania, pomyslel si, a vliezol do vchodu pod padacími dverami.

Rebrík sa zdal byť nekonečný. Farr rozmýšľal, ako hlboko pod zem sa dostali, keď konečne pocítil pod nohami pevný podklad. Otočil sa a zistil, že hľadí do dlhokánskej chodby, na ktorej konci sa mihotalo svetlo.
'Výborne. Ďalšia cesta,' pomyslel si.
Endeas medzitým zapálil jednu z fakieľ, ktoré sa povaľovali v rohu, a ako prvý vykročil do chodby, nasledovaný svojim otcom.
Chodba nebola taká dlhá, akou sa na prvý pohľad zdala. Po pár minútach sa dostali až na jej koniec, na ktorom sa nachádzali dvere osvetlené jedinou fakľou. Endeas ich otvoril a ako prvý kročil do miestnosti.
Farr vošiel hneď za ním, zavrel dvere a otočil sa. Prvé, čo uvidel, bola obrovská vypracovaná postava vodcu povstania. Minn mohol mať okolo tridsať, bol vysoký, tvár mu lemovali hnedé vlasy po plecia. Spodnú čeľusť zakrývalo niekoľkodenné strnisko, ktoré prezrádzalo, že jeho majiteľ veľmi dlho nespal. Na tvári sa vynímali hlboké sivé oči a výrazný nos, ktoré mu dodávali inteligentný výzor.
"Endeas! Farr! Vitajte v našej skromnej skrýši."
Jeho hlas bol plný trápenia a čiastočne aj strachu, teraz však z neho bola cítiť aj nová nádej.
"Idete v správnu chvíľu. Potrebujeme naplánovať obranu."
Prešiel k stolu v strede miestnosti, ktorý pokrývala hromada papierov a máp.
"Koľko času máme?" opýtal sa Farr.
"Podľa mojich informátorov nám garda dáva tri dni na zahnanie paniky a upokojenia sitácie."
"Až tri dni?"
Minn sa naširoko usmial.
"Stále mám v ich radov priateľov. A niektorí sú veľmi vysoko postavení, to mi môžete veriť."
"Tak nám ostáva len dúfať, že Tiene tu budú do troch dní," pošepol Farr Endeovi.
"Tak pomôžete s tou stratégiou alebo nie?" zaburácal Minnov hlas.


Pred Labyrinthiom nehybne stálo deväťstoosemdesiatšesť postáv zahalených do čiernych zbrojí a plášťov. Vedľa každej z nich stál kôň, na ktorom sa nachádzalo len sedlo a vak s potravinami. Ako na nich Foxmer hľadel, pocítil istú hrdosť na to, že sa dokážu postarať o také množstvo zvierat, aj keď na konskom chrbte bojujú len ak to je jediná možnosť. Vedľa neho stál z jednej strany Daen, z druhej Sauwen, a všetci traja pozorovali armádu. Potom Tiene vysadli na kone, Sauwen odišiel ďalej na miesto, kde sa mohol premeniť. Foxmer sa ešte raz pozrel na Tiene, potom sa otočil smerom k zapadajúcemu slnku a s výkrikom: "Do Ravenwoodu!" vyrazil ako prvý. Ostatní ho mlčky nasledovali.
_______________________________________________________________________________________________________________

A daľšia kapitola je tu :) len ma mrzí, že je pri nových článkoch tak málo komentov (iba od Sauwena a Thetukkiho)

Chapter 9

4. července 2013 v 19:14 | Shadow |  Tiene: Lavína
Kapitola 9
Späť v Labyrinthiu


Enduriel sedel pred stanom a obzeral sa po okolí. Všade, kam dovidel, sa tiahli rady vojenských stanov, z ktorých boli všetky plne obsadené Ya'zakovymi vojakmi. Za hranicou jeho dohľadu, pár kilometrov smerom na západ, sa nachádzal Havraní hvozd. V jeho strede sa nachádzal súčasný cieľ ich cesty, mesto Ravenwood. Podľa Ya'zaka však jeho dobytie nebude problém, keďže zo správ od špehov bolo jasné, že v meste sa rozpútala občianska vojna. S trochou šťastia do ich príchodu jedna zo strán vyhrá, to bude znamenať oslavy a perfektnú chvíľu pre ich útok. Hoci jemu sa táto stratégia nepáčila, musel uznať, že je najvýhodnejšia. A ak by aj chcel protestovať, jeho viazanosť Ya'zakovi by mu v tom zabránila. Znova preklial stav, v ktorom sa ocitol.
Bol by radšej, keby v bitke o Tarranielsky most zomrela okrem tela aj jeho duša. Niečo, zrejme osud, však tomu zabránilo, a on si uvedomil, že onedlho ho čaká pohľad na miesto svojej smrti. Pi tej myšlienke sa zachvel. Doteraz na to nepomyslel, a nevedel, ako sa bude cítiť. Musí sa na to opýtať niektorého zo starších prízrakov. Tí vznikli ešte pred Ya'zakovym vznikom, a mnohí z nich sa prechádzali po Taarii pred niekoľkými tisícmi rokov. Pri tejto myšlienke vstal a vybral sa k veliteľskému stanu.

Foxmer pocítil neuveriteľnú úľavu, keď drakomág pristál pred bránou Labyrinthia. Okamžite sa pri nich zjavili štyria zo šiestich strážcov so zbraňami namierenými na nich. Jastrab zoskočil z dračieho chrbta a Sauwen sa zmenil naspäť do ľudskej podoby. Tiene na nich stále mierili zbraňami - dvaja mečmi, jeden sekerou a posledný lukom. Keď uvideli Jastraba, jeden z nich prišiel bližšie a zložil si čiernu šatku, ktorá mu zakrývala spodnú časť tváre.
Foxmerovi sa uľavilo, keď zistil, že to je Daen, jeden z jeho najlepších priateľov.
"Vitaj späť, Tieň," povedal strážca vážnym tónom, no potom sa naširoko usmial. "Dlho sme sa nevideli, kámo."
"Keď som tu bol asi pred dvomi týždňami, bol si na misii."
Ostatné Tiene zatiaľ zmizli rovnako rýchlo, ako sa objavili. Daen kývol Jastrabovi a Sauwenovi a vkročil do Labyrinthia.
"Kto je to?" opýtal sa, keď sa za nimi brána zatvorila.
"To je Sauwen. Posledný z drakomágov. Pomohol mi utiecť z Foruxu."
Daen nadvihol obočie.
"Čo, u všetkých bohov, si robil u elfov?"
"Dlhý príbeh. Neskôr ti ho poviem. Teraz máme iné, vážnejšie problémy."
V priebehu nasledujúcich minút Foxmer povedal všetko, čo Jastrabi zažili, a prečo potrebuje okamžite zhromaždiť čo najviac tieňov.
"Tak sa zdá, že si sa príliš nenudil," poznamenal Daen, keď si vypočul Jastrabovo rozprávanie. "Čo sa týka armády, s tým nie je problém. Momentálne sa v Labyrinthiu nachádza okolo tisícky Tieňov. K tomu sa môžu pridať ešte nejakí, ktorí sa vrátia z misií alebo ich stretneme na ceste."
"Kedy budeme môcť vyraziť?"
"Dnes popoludní."
"Výborne. Ešte niečo?"
"Vlastne, áno, niečo by sa našlo. Hovoril si, že Reuxa ste od vstupu do labyrintu nevideli?"
"Áno, prečo?"
"Pred pár dňami sa objavil tu hore. Podchladený, s niekoľkými jazvami a zlomeninami, ale živý."
"Kde je?"
"V nemocničnom krídle. Ak chceš, môžeš ho navštíviť. Ja idem dať dokopy Tiene."
Foxmer prikývol, mávol na Sauwena, ktorý doteraz stál opodiaľ, a vydali sa k nemocničnému krídlu.

Farr sa opieral o kmeň stromu a pozoroval elfského liečiteľa, ktorý obhliadal Stroivana ležiaceho na zemi. Nepatril medzi najlepších, pretože tí boli podľa Endeovych slov potrební v meste, kde vypukli obrovské boje. Napriek tomu to bol elf, čiže jeho liečebné schopnosti určite neboli mizerné.
"Ako dlho to potrvá," opýtal sa po pár minútach. Elfove ruky medzitým zažiarili nazeleno a ako nimi prechádzal ponad Jastrabov hrudník, krvavé škrabance sa zaceľovali.
"Neviem, pane. Zranenia sú dosť vážne. Môžem ich kompletne zaceliť, no potrvá to asi polhodinu a on aj tak nebude môcť jazdiť najmenej dva dni, tobôž nie bojovať."
To Farra presvedčilo. Zavolal k sebe svoje deti.
"Sheila, ty zostaneš tu. Ja a Endeas pôjdeme do mesta."
"Keď dokončí svoju prácu," Sheila kývla hlavou na elfa, "Mám ísť za vami?"
"Nie. Bude to nebezpečné."
"Viem sa o seba postarať!"
"O tom nepochybujem, ale kto sa postará o Stroivana?"
Na to nemala odpoveď.
"Výborne. Endeas, ideme."
Rýchlo sa rozlúčili, Jastrabi nasadli na kone a odcválali.
_______________________________________________________________________________________________________________

A daľšia kapitola.. druhá za 2 dni :D fuck yeah! Enjoy :)

Chapter 8

3. července 2013 v 18:33 | Shadow |  Tiene: Lavína
Kapitola 8

Súboj s časom


Lúče slnečného svetla rozčesli oblohu a ožiarili vrcholky stromov Havranieho hvozdu spolu s okolitou krajinou. Malá skupina jazdcov cválajúca k lesu prijala nečakané svetlo s radosťou. Akoby sa im do žíl vliala nová krv, prebudila sa ich vnútorná energia, popohnali kone a ešte rýchlejšie sa blížili k hranici stromov.
Skupinu viedol Endeas, ktorý poznal takmer každý strom, každý dameň, dokonca aj zvieracie brlohy nielen v lese, ale aj v okolí. Za ním išla Sheila, a skupinu uzatvárali veďla seba idúci Farr so Stroivanom.
Veliteľa Tieňov odhodlanie a nezlomnosť zraneného Jastraba príjemne prekvapila, hoci vedel o jeho minulosti a strastiach, ktoré zažil. To ho však zrejme posilnilo a zvládalo mu to pomôcť aktuálnu situáciu.
Napriek Stroivanovmu odhodlaniu mal Farr oňho aj starosti. Sheila sa mu počas každej zastávky starala o hlbokú ranu, podávala mu zvláštne bylinné výťažky a niekedy aj časti celých bylín, vtvárala obklady, no aj tak sa Jastrabov stav nezlepšoval. Ak do týždňa nenájdu čaromedika, jeho zranenie mu zabráni pokračovať v ceste. Pomaly mu vysávalo energiu, a Farr mal pocit, že Stroivan o tom vedel. Svoju duševnú silu však potvrdil tým, že si to zjavne nechcel priznať a z celých síl bojoval. A zároveň tlačil na Tieňa, aby nerobili časté zastávky a rýchlejšie dosiahli Ravenwood.
Farr spočiatku nesúhlasil, no čoskoro sa k Stroivanovmu nalihaniu pridala aj Sheila, a tak bol chtiac-nechtiac donútený zvýšiť tempo skupiny.
A keď po piatich rokoch zazrel Havraní hvodz, ovládla ho neskutočná radosť. Prichádzal domov. Aj keď si ho najskôr bude musieť vybojovať. Tešilo ho aj to, že do lesa prišli skôr než Ya'zakova armáda. Ešte raz v mysli poďakoval ochotnému Ardenskému obchodníkovi, ktorý im daroval svoje štyri najlepšie kone. Farr mu zato dal všetko zlato, čo pri sebe mal, avšak mal pocit, že to nestačilo, hoci obchodník bol iného názoru.

Endeas sa cítil podobne ako jeho otec, keď uvidel stromy Havranieho hvozdu, aj keď on odišiel pred oveľa kratšou dobou. Zároveň ho však ovládal strach z toho, čo ich v meste ukrytom v strede lesa čaká. V čase keď odišiel, bola situácia viac než napätá. Ferethor, nový vládca mesta, bol najváženejším a najbrutálnejším z elfov v lese. Svoju nenávisť k ľudom dával najavo takmer pri každej príležitosti a keď ovládol Ravenwood, vyhlásil, že každého človeka ktorý dobrovoľne neodíde popraví. Utiekla polovica ľudí, ostatní sa uchýlili do jaskynného komplexu pod mestom a vytvorili povstanie. Avšak na väčšie akcie nemali dosť potrebných surovín. Preto Endea a Sheilu vyslal Minn, veterán z dvanástej ríšskej légie a veliteľ povstania, do Ardenu.
Podarilo sa im síce získať nejaké jedlo, ale nebolo ho dosť pre celé osadenstvo. Jedinou šancou po ich návrate bolo zvrhnutie Ferethora a dosadenie Minna na jeho miesto.
S týmito myšlienkami pokračoval aj s Jastrabmi daľej do lesa.

Práve prechádzali širokou čistinou, keď Stroivan nahlas zachrapčal a ochabol. Bledá plátená tunika sa zafarbila načerveno. Jastrabi zastali a zosadli z koní. Farr s Endeom zložili Stroivana na zem, Sheila zatiaľ vytiahla dýku, rozrezala mu košeľu a chvíľu ho prehliadala.
"Otvorili sa mu rany na hrudníku," informovala otca a brata. "Prirýchlo stráca krv. Ak do pár hodín nezoženieme liečiteľa, zomrie."
Farr nehlučne zaklial. S takýmto niečím nepočítal.
"Endeas," obrátil sa na syna, "ako ďaleko je to do Ravenwoodu?"
Mladší Jastrab za niekoľko sekúnd vyliezol na najbližší strom a prehliadal okolie. V oblasti asi desiatich kilometrov od nich sa rozprestieral len hustý les. Za ním však uvidel týčiacu sa Havraniu horu obkolesenú strechami domov a vežami.
"Desať-dvadsať minút pri rýchlom cvale," oznámil, keď zliezol.
"Výborne! Zober si koňa a choď pre nejakého liečiteľa."
"Nebude lepšie zobrať ho rovno do mesta?"
"Nie," odpovedala mu Sheila, "cestu by nezvládol."
Endeas už nič nepovedal, rýchlo prešiel k svojmu koňovi a odcválal do lesa.


Stačilo len pár minút letu a Foxmer si uvedomil, že už nikdy viac sa do vzduchu nevznesie. Z výšky, v ktorej sa nachádzali, mu v hrdle navrela hrča a zakrútil žalúdok.
Jedinou potešujúcou správou bolo, že vďaka Sauwenovej rýchlosti sa k Labyrinthiu dostanú za chvíľu. Znovu sa odvážil nazrieť pod seba, no dosiahol len to, že sa mu zakrútila hlava. Preto radšej zamieril svoj pohľad na oblohu nad sebou.
Popritom obrátil svoje myšlienky k ostatným Jastrabom. Dostali sa už do Ravenwoodu alebo čakajú naňho, kým k ním príde aj s Tieňmi? A vôbec, majú Tiene nejakú šancu proti armáde ľadových prízrakov, s ktorou sa mali stretnúť v boji, navyše v početnom oslabení? Nezostáva nič iné, len veriť v schopnosti, ktoré Tiene získali rokmi tréningu.
Medzitým sa na východe objavili prvé lúče slnka a ožiarili Taariu úsvitom nového dňa.
_______________________________________________________________________________________________________________

Hello people! Long time no see! :D snáď som vám chýbal, a ak nie, tak nevadí.. či? :D No, to je jedno, na "privítanie" tu máte novú kapitolu Tieňov! Enjoy.. :)
free counters