Skype: NextStreet1337
Steam: darkfry3

Srpen 2013

Chapter 5

8. srpna 2013 v 17:04 | Shadow |  Tiene: Pád
Kapitola 5
Bitka o Tarraniel, časť prvá

Na rev prízrakov odpovedal iný, tentoraz dračí. Sauwen vyletel z oblakov a strmhlav sa rútil k zemi. Asi dvesto metrov nad mostom roztiahol krídla, spomalil, a zalial prízraky vlnami ohňa.
Obrancovia ho natešene povzbudzovali.
Farr sa k nim však nepripojil. Prízraky zomierali potichu, bez slov a emócií. Možno ich mali, ale boli ukryté hlboko pod ľadovou maskou. Ich telá sa topili, rozpadávali, a to všetko v smutnom tichu.
"Tak im treba, sviniam!" ozval sa nejaký vojak pár metrov od veliteľa Tieňov.
"Nie. Tie stvorenia treba ľutovať, nie sa im vysmievať. Neslúžia mu dobrovoľne," napomenul ho Farr.
"Myslíš si že si odborník?"
"Seržant, uvedomte si, s kým hovoríte," zamiešal sa do hádky Cailan.
"S nejakým premúdrelým idiotom, s prepáčením, výsosť."
Princ prešiel až k vojakovi a pozrel mu priamo do očí.
"Tento muž, ktorého nazývate idiotom, priviedol Tiene, aby zachránili naše - aj tvoj - zadky pred tou ľadovou hordou. Nebyť neho, mali by sme oveľa menej mužov na obranu, a boli by sme prevalcovaní do piatich minút. Teraz sa postav na svoje miesto a priprav sa. Onedlho sú tu."
Seržant uposlúchol rozkaz, chytil pevnejšie sekeru a uprene hľadel na ľadovú armádu.
"Poslúchajú bez veľkých rečí. Výborne. Dávajte si však pozor, princ, armáda, ktorá slepo vykonáva rozkazy, je nebezpečnejšia než sa zdá," povedal Farr.
"Má sa ešte čo učiť. Ale je to schopný vodca," ozval sa Ethiov hlas.
Cisár prišiel na čelo obrany aj s šiestimi gardistami.
"Kde ste prišli k tomu drakovi?" opýtal sa Farra, sledujúc peklo, ktoré zavládlo v radoch prízrakov.
"Dlhý príbeh, pane."

Sauwen prestal počítať mŕtvych protivníkov pri čísle tridsať. Prízraky však už začali formovať zoskupenú obranu, a keď draka trafil oštep do pravej prednej laby, roztiahol krídla a preletel späť do Tarranielu. Keď si vytipoval jedno z námestí ako vhodnú plochu na pristátie, zosadol na zem a transformoval sa do ľudskej podoby. Rana na predlaktí krvácala a štípala. Sauwen si sadol na zem, priložil dlaň ľavej ruky na zranenie a v duchu si predstavil vysoké končiare na Calinore. Nevedel prečo, no pri tej myšlienke mu išla liečebná mágia najlepšie.

Ethias sledoval odlietajúceho draka, a potom sa zameral na šíky prízrakov, rovnomerne postupujúce k obrancom.
"Pripravte sa!" zakričal a mávol mečom. To bol signál pre lukostrelcov na hradbách, ktorí vzápätí zasypali prichádzajúcu armádu záplavou horiacich šípov. Prízraky sa nezastavili, prekročili svojich padlých a z mierneho poklusu prešli do šprintu.
'Ako môžu bežať v takej zbroji?' pomyslel si cisár.
"Štíty! Kopije!" zavelil.
Predná rada vojakov zdvihla pavézy, ktoré zakrývali ako ich, tak vojakov za nimi. Vojaci za nimi zdvihli kopije a vystrčili ich pred štíty.
Zostatok obrancov sa zatiaľ pripravil na stret.
Farr a Cailan sa postavili vedľa cisára a obaja zdvihli meče.
"Veľa šťastia," povedal princ.
"V bitke nič také nie je," odpovedal Farr.


Enduriel bežal v prvej rade prízrakov. Od stretu ich delilo ani nie dvadsať metrov. S hlasným revom vytvoril v jednej ruke meč, v druhej štít, prešiel zostávajúcu vzdialenosť a ako prvý z prízrakov narazil do hradby zo štítov.
Očakával, že sa pavéza preváži dozadu a zavalí jej majiteľa, no namiesto toho sa len odrazil, narazil do prízraku za ním a padol na zem.
'Sakra,' pomyslel si, no vzápätí uvidel, že prízrak prebodla kopija, ktorá smerovala naňho.
Stále na zemi, kopol do spodnej strany štítu. Ako očakával, štít sa ani nepohol. Akýsi prízrak mu pomohol na nohy. Enduriel mu chcel poďakovať, no prízrak už ležal na zemi s kopijou v hlave.
'Tak to by stačilo,' naštval sa bývalý Tieň, rozbehol sa oproti stále neprekonanej hradbe a elegantným skokom ju preskočil.
Pristál na jednom z kopiníkov, ktorému hneď prehnal ľadovú čepeľ cez hlavu, hneď nato ju vytiahol a prebodol hrudník štítonosiča za ním. Prízraky, vidiac trhlinu v obrane, sa začali hrnúť za štíty a čeliť obrancom tvárou v tvár.
Enduriel presekol hrdlo ďalšiemu kopijníkovi, vykryl výpad od šermiara, kopol ho do brucha a chystal sa prebodnúť ho, keď si v dave obrancov všimol známu tvár.
Jeho cieľ ho tiež uvidel, odsekol hlavu svojmu protivníkovi a vyrazil k Endurielovi.

Chapter 4

5. srpna 2013 v 18:11 | Shadow |  Tiene: Pád
Kapitola 4
Pred bojom


Farr celú noc nespal. Nervozita, ktorú pociťoval pri ceste, sa ešte viac znásobila.
'Čo to som mnou je?' pomyslel si, 'Nikdy predtým sa mi to nestalo.'
Ya'zak. Ľadového démona videl pred očami.
'Prečo sa neukázal? Útok na Tarraniel nezrušil, tak prečo nezaútočil na Tiene, keď neboli v meste? Žeby.. mal málo mužov? To nie, nie..' hádal sa Jastrab sám so sebou. Myšlienky na ľadového démona ho neopustili ani vo chvíli, keď sa mestom rozľahli tóny obrovských zvonov, oznamujúcich úsvit.
'O polhodinu sa to začne,' pomyslel si.
Izba, v ktorej spal spolu ostatnými Jastrabmi, ožila. Zdalo sa, že okrem Farra spali všetci.
"Vyzeráš hrozne," okomentoval ho Foxmer, keď uvidel jeho tvár.
"Vôbec som nespal."
"Neoddýchnuť si pred bojom je najlepší spôsob ako sa nechať zabiť."
"Hovorí ten, kto v Ravenwoode zaútočil po niekoľkých hodinách cesty bez prestávky."
Foxmer sa zazubil.
"Tam ich bolo menej. A na našej strane sme mali moment prekvapenia."
"Teraz budeme mať oveľa viac bojovníkov."
"Stále ťa však môžu zabiť."
"Rovnako ako každého, kto sa boja zúčastní."
"Našou najväčšou výhodou je, že Ya'zak nepoužíva lukostrelcov."
"Možno zmení stratégiu."
"Dúfajme že nie."

Keď sa Jastrabi zišli v bohato vyzdobenej jedálni na rýchle raňajky, prekvapilo ich, že tam stál Ethias v zlatej zbroji s motívmi drakov.
"Myslel som, že cisár jedáva vo svojich miestnostiach," povedal Endeas.
"Dnes je výnimočný deň. Väčšinu obyvateľov som poslal na lodiach do Arreburgu. Tam by mali byť v bezpečí ak sa niečo stane s mestom," odpovedal Ethias.
"Mestu sa nič nestane. Nedostanú sa ani po bránu," ozval sa Stroivan.
V tej chvíli sa dvere jedálne otvorili a dnu vošiel ďalší muž v dračej zbroji, no narozdiel od cisárovej, tá jeho bola strieborná.
"Páni, a dáma, predstavujem vám môjho brata, princa Cailana," povedal Ethias.
"Teší ma." Potriasol si rukou s Farrom. "Naša armáda je pripravená," oznámil bratovi.
"Budeš v prvej línií?" opýtal sa cisár.
"Neviem. Vlastne.. bol by som rád, ak by som mohol bojovať po boku Tieňov, ak vám to nebude prekážať."
"Nie, pane. Bude nám cťou," odvetil Farr.
"Nemusíte mi hovoriť pane. My dvaja sme si v tejto chvíli rovní."
Celým mestom zaznel úder na gong.
"Už je to tu. Nepriateľ prichádza."
"Ani sme sa nestihli naraňajkovať," povzdychol si Stroivan.

Tiene a dvanásta légia sa zhromaždili na moste asi sto metrov od mestskej brány. Keď dorazili k zadným radom, Ethias zaželal Jastrabom veľa šťastia v boji a vyrazil na čelo obrany.
Farr si zvolal Jastrabov a Cailana k sebe.
"Sheila, Endeas, vy sa budete držať vzadu. Máte pod velením našich lukostrelcov. Stroivan a Foxmer budú v strede. A ja s Cailanom budeme vpredu. Nejaké námietky? Nie? Veľa šťastia."
Jastrabi sa rozišli každý na svoju pozíciu.
Farr kráčal smerom dopredu a snažil sa nemyslieť na udalosti spred desiatich rokov. Práve tam, na Tarranielskom moste, sa odohrala posledná, najväčšia a najkrvavejšia bitka vojny elfov proti Východnému kráľovstvu. Dobyvateľská armáda, ktorá vyrazil z Grom-Eduru, bola podporená Jastrabmi a stovkou Tieňov, a rozhodnutá vytrhnúť mesto spod vlády Tayana Ereffara, posledného elfského kráľa. Armáda po velením kráľa Thea Drakona mesto napokon dobyla. Ale Farr si bude bitku pamätať ako udalosť, pred ktorou bolo Jastrabov sedem, po nej len dvaja. Neďaleko od miesta, kde práve stál, vtedy bojovali proti elitnej skupine elfov, známej ako Dur Et Naina. Jeden z jej členov, posledný, kto z nich prežil, v očakávaní istej smrti nechal všetky bunky v jeho tele vybuchnúť, čo vytvorilo explóziu dosť silnú na to, aby spôsobila straty ako medzi armádou Východného kráľovstva, tak aj medzi elfami. A Jastrabmi. Keby Farr v tej chvíli nestál pri Esraphelovi, ktorý na poslednú chvíľu vytvoril obranný štít, bol by medzi obeťami. Alebo, ako Enduriel, medzi ľadovými prízrakmi.

Armáda čakala. Na moste sa nikto nepohol, všetky oči sa upierali do hlbín rannej hmly. Keď opar ustúpil, ozval sa desivý, neľudský rev. Útok sa začal.
_______________________________________________________________________________________________________________Po nejakej dlhšej dobe zase kapitola :D
Len ma trocha štve, že tu nikto nepíše komenty (česť výnimkám).. tak som uvažoval, že zavediem systém typu: Pri poslednej kapitole min. 3 komenty inak sa ďalšej nedočkáte..
Ešte to, samozrejme, neplatí, ale fakt uvažujem, že s tým začnem.
That's all :D

Sayonara
free counters