Září 2013

Chapter 9

25. září 2013 v 19:46 | Shadow |  Tiene: Pád
Kapitola 9
Z mesta

"NIEEEEEEEEEEEEEEEEEEE!" Endeas kričal pomedzi slzy. "ZABITE HO! ZABITE HO NIEKTO!"
Keď si obe armády uvedomili, čo sa deje, znova sa pustili do boja. Enduriel roztiahol krídla a preletel až na hradby, k Farrovym deťom. Endeas stále plakal a zatínal zuby, Sheila sa krčila na zemi a hlavu mala zaborenú v rukách.
"Endeas. Sheila. Je mi cťou vás spoznať, hoci aj v takejto smutnej chvíli. Farr bol jeden z najlepších ľudí, akých som poznal. Nezaslúžil si takú smrť."
Pristál vedľa Jastraba a položil mu ruku na rameno.
"Urob mi láskavosť. Zabi toho netvora."
Endeas prestal nariekať a pozrel Endurielovi do očí.
"S radosťou."
"Verím ti. Ty to zvládneš. Škoda, že sa nedozviem, ako to skončilo."
Potom znovu roztiahol krídla a odletel na more.
Ešte kým zmizol z dohľadu, ozval sa výbuch a jeho telo explodovalo.

Ya'zak položil Syhmarill na Farrovu mŕtvolu. Keď Ľadový kameň nasal do seba časť z Tieňa, taktiež roztiahol krídla a odletel.


Foxmer a Stroivan ohromene hľadeli na miesto, kde sa donedávna odohrával boj.
"Nie. Neverím tomu. To nie je pravda," hovoril Foxmer.
"Nerád to hovorím, ale mali by sme sa sústrediť na boj."
"Nemá to zmysel. Prehráme."
"Nevzdávaj to."
"Tiene stratili morálku. A légia tiež. Prízraky nás zatlačia do mesta a pobijú nás."
"Nie je to isté," ozvalo sa pri nich.
"Vaša výsosť, s dovolením, to, že prehráme, je isté."
"To možno, ale pobiť nás nemusia."
"Nemáme kam utiecť."
"V prístave je ešte pár člnov. Môžeme použiť tie."
"Pane!" ozval sa jeden z vojakov nedaľeko. "Pane, bežte! My vás budeme brániť. Utečte, a vráťte sa s takou armádou, že týmto démonom z toho spadne sánka. BEŽ.." Nestihol dopovedať, pretože mu hrdlo prerazila kopija.
K Jastrabom a cisárovi si prebili cestu Cailan a Daen.
"Cailan. Čo myslíš?"
"Myslím, že mal pravdu. Nič iné nám nezostáva. Ak má mať Ríša nejakú nádej, musíš utiecť."
"Ty ideš tiež."
"Niekto tu musí veliť.""
"Prepáčte, pane, ak chce princ odísť, s radosťou prevezmem velenie," ozval sa Daen.
Ethias si Tieňa prehliadol.
"Strážca brány velí poslednej obrane? Tvoje meno sa bude tradovať v piesňach veľmi dlhú dobu. Veľa šťastia. Nech vás bohovia sprevádzajú."
Cisár a Cailan vyrazili k mestu, nasledovaní Stroivanom.
"Foxmer," povedal Daen. "Keďže sme prišli o Farra... potrebujeme nového veliteľa. Si Tieň a zároveň Jastrab. Si najvhodnejší na tú pozíciu."
"Ale komu mám veliť?"
"Je nás ešte veľa, roztrúsených po celej Taarii. Oni si ťa sami nájdu. Zbohom, starý priateľ."
"Bohovia s vami."

"Endeas, Sheila! Odchádzame!" zakričal Stroivan, keď prebiehal cez mestskú bránu.
"Nekrič, sme hneď tu. Kde je Foxmer?"
"Je na ceste."
"Ak vám to nevadí, pôjdem s vami," povedal Sauwen, ktorý vyšiel z jednej z ulíc.
"Každý dobrý bojovník sa počíta - polodrak dvojnásobne."
"A kam ideme?"
"Do prístavu. Utečieme z mesta."
"Kam?"
Ethias tiež prešiel cez bránu, nasledovaný niekoľkými Tieňmi a legionármi.
"Kam inam by sme išli, než do slávnej Citadely Grom-Edur?"
_______________________________________________________________________________________________________________

Dnes žiadny popis, nemám náladu :D

Chapter 8

23. září 2013 v 20:18 | Shadow |  Tiene: Pád
Kapitola 8
Smrť Jastraba


"Ako to myslíš, že nie si človek?"
"Majú ľudia krídla?"
"Nie.. nie zvyčajne."
Enduriel sa usmial.
"Nie som človek a nepatrím k žiadnej bežne známej rase. Patrím k Bielym Elfom."
"Nikdy som o nich nepočul."
"Žili sme v Taarii pred príchodom ľudí. Mali sme technológie, o akých sa vám môže len snívať. Technológie, ktoré už nikdy už nikdy neuzrú svetlo sveta."
"Ale.. ako to, že ste tu neboli, keď prišiel Atrax so svojou flotilou?"
"V tom čase bola väčšina z nás mŕtva. Zabili sme sa sami."
"Vojna?"
"Nie.. niečo horšie."
"Niečo horšie ako vojna?"
"Zničil nás náš výtvor... niečo, čo poznáte aj vy. Prvý z drakov, Calinor."
"Vy.. vy ste stvorili draky? Ale prečo?"
"Chceli sme cestovať po celom svete. Mali sme síce technológie, more za ostrovmi však bolo neprejazdné - na to, aby sa dalo prejsť, bol potrebný špeciálny predmet. Neviem, čo to bolo, ľudia to však mali a vďaka tomu sem prišli."
"Ale niekoľko z vás prežilo."
"Áno. Ukryli sme sa v dvoch krytoch. Labyrinthum a Dorium."
"Labyrinthium?!"
"Nie je to mohyla. Je to pozostatok našej civilizácie, jediné čo z nej zostalo."
"A čo ten druhý kryt?"
"Nevieme, kde je. Možno prežili, možno nie. Každopádne, my sme sa zbavili krídel a keď ľudia vyhrali vojnu s drakmi, vyliezli sme na povrch. Zapadli sme medzi nich."
"Hovoríš, ako keby si to videl."
"To preto, že som to videl. Vďaka nášmu pokroku sme boli.. vyvinutí. Keď som zomrel, nemal som tridsať. Mal som vyše deväť tisíc rokov."
"To je.. dosť."
"Príliš, podľa mňa."
"Ani by som nepovedal."
"Keby si žil tak dlho ako ja, pochopil by si."
"Možno. Stále však nechápem, prečo sa tie krídla teraz objavili."
"Keď sme sa ich zbavili.. nezničili sme ich. Vrátil sme ich späť do nášho tela. V prípade našej smrti nás to malo vrátiť späť medzi živých."
"Ale veď ty si už zomrel..neďaleko odtiaľto, pred desiatimi rokmi."
Enduriel sa smutne zasmial.
"Ten výbuch zničil moje telo. Krídla nemali z čoho vyrásť."
"Aha. Čo teraz? Na koho strane budeš bojovať?"
"Na nikoho," usmial sa znova Enduriel, tentoraz radostnejšie, "Stále mám telo z ľadu. Nezvláda toľko energie. Čoskoro zomriem. Ale zomriem slobodný."
"A nebudeš jediný!" ozvalo sa za Farrom.
Kým stihol niekto vydať čo i len hlások, prešla Jastrabovým telom ľadová čepeľ. Farr neveriacky hľadel na meč, trčiaci z jeho hrude.
"Konečne ťa mám, Jastrab!" zahrmel Ya'zak. "Ani to nebolo také ťažké, však?"
Farr klesol na kolená.
"Enduriel... aj ja zomieram slobodný..."
Oči sa mu obrátili stĺpikom a telo sa zvalilo na zem. Tieň bol mŕtvy.
_______________________________________________________________________________________________________________

A pokračujeme :)
PS: Sauwen, nezabíjaj ma za ten koniec :D A pozri sa na skype :D

Chapter 7

18. září 2013 v 11:48 | Shadow |  Tiene: Pád
Kapitola 7

Jastrab proti Jastrabovi


Keď Farr skrížil čepeľ svojho meča s Endurielovým, bitka okolo nich trocha utíchla. Akoby všetci vedeli, že nasledujúci súboj bude odlišný od ostatných.
"Rád ťa zase vidím," povedal Farr.
"Chcel by som povedať to isté," odvetil Enduriel, "No Ya'zak mi v tom bráni. Radosť podľa neho do bitky nepatrí."
"V tomto má pravdu. Aspoň v niečom."
"Musíš mi pomôcť, Farr! Nechcem ťa zabiť, no on ma donúti to urobiť."
"A čo čakáš, že s tým urobím ja?"
"Musíš ma zabiť, čo iné?"
"Povedať to je ľahké, no neviem, či to dokážem."
"Musíš! Prosím..." S tými slovami sa Enduriel znova vrhol na Jastraba.
Farr útok odvrátil a ustúpil o krok dozadu.
"Tak poď. Ukáž, čo si pamätáš zo svojho umenia."
Prízrak vyrazil dopredu s úmyslom zabodnúť mu čepeľ do ramena, no na poslednú chvíľu zmenil smer a predviedol výpad na Jastrabove nohy. Farr zmenu nečakal, no napriek tomu ju stihol vykryť.
"Pamätám si všetko, a ešte viac."
"To pre mňa asi nie je dobré."
"Budeš sa musieť snažiť viac než na tréningoch."
Farr sa uškrnul.
"Na tréningoch som ťa vždy porazil."
"Vždy nie."
"Väčšinou."
"To znie trocha lepšie."
"Nechceš sa radšej sústrediť na boj?"
"Dobrý nápad," odpovedal Enduriel a namieril ďalší úder na Farrov hrudník. Čepele sa zrazili len pár centimetrov na hrudnými plátmi.
"Niekto si tu zlepšil rýchlosť úderu."
Jastrab odsunul ľadový meč a znova urobil krok dozadu.
"Nie si však sám, čo trénoval," pokračoval a predviedol rýchly výpad na odkrytý pravý bok prízraku.
Meč však narazil na štít, čo Enduriel využil, a vlastnou čepeľou vyrazil k Farrovi.
'Nie!' blyslo Jastrabovi v hlave. Potom myšlienky vystriedala bolesť, keď sa meč zabodol do jeho ramena.
"Kurva, prečo vždy do ramena?"
Enduriel pokrčil ramenami pod zbrojou.
"Neviem. Asi to bude tým, že protivníka nechceme zabiť, no sme donútení. Výsledkom je, že sa trafíme do nepríliš dôležitej časti tela."
"Díky moc.."
"Pokračujeme?"
"Daj mi chvíľku."
"Ja by som s tým súhlasil, len tá kopa ľadu nie. A, žiaľ, ona má hlavné slovo."
Farr nabral dych a odrazil prudký úder.
"Nenávidím ťa, Ya'zak," zamrmlal a sám prešiel do útoku. Keďže jedno rameno mal ochromené bolesťou a ľadom, musel predvádzať len jednoručné útoky.
"Nemôžem ti odseknúť ruku, len aby to bolo fér?" opýtal sa, keď Enduriel vykryl dva rýchle seky a jeden výpad.
"Nie, odpovedal Enduriel a rozbehol sa oproti Farrovi. Po pár metroch sa však prudko zastavil.
"Farr.."
"Čo s tebou je?"
"To Ya'zak... chce ma ovládnuť a bojovať s tebou cezo mňa... Musíš.. Teraz! Prebodni ma!"
"Nie.."
"MUSÍŠ!"
Farr chvíľu hľadel na meč vo svojej ruke.
"Farr.. prosím.. kým ma neovládne.."
"Prepáč mi to!" zakričal Farr a zabodol meč hlboko do Endurielovho tela.
"Takže si tam budem musieť zaletieť sám," povedal prízrak Ya'zakovym hlasom.
"Vďaka.. Farr... Och nie."
"Čo sa deje?"
"Nie. Nie. Nie! Prečo v tejto podobe?"
"Čo..."
Odpoveď neprišla, namiesto nej sa ľad na Endurielovom chrbte rozbil a z tela mu vyrástol pár veľkých bielych krídel. Boj okolo sa nadobro zastavil. Všetci sledovali dvojicu stojacu oproti sebe.
"Čo to má byť?" opýtal sa Farr, hľadiac na krídla.
"No, dve veci. Jedna je, že už ma Ya'zak neovláda. A tá druhá, no... niečo som tebe a všetkým zatajil. Niečo, čo som vám mal povedať."
"A to je?"
"Nie som človek."
_______________________________________________________________________________________________________________

A ďalšia kapitola :) Teraz vážne, nechápem, ako som mohol napísať niečo čo má iba jeden dialóg -_- ale čo už, stalo sa, a je to plnohodnotná kapitola. A ako nad tým uvažujem, tak obsah jednej časti ďalšej minisérie má viac obsahu ako Pád dokopy :D Ok, možno nie až tak, ale aspoň je to rozvetvené.

Chapter 6

14. září 2013 v 8:31 | Shadow |  Tiene: Pád
Kapitola 6
Bitka o Tarraniel, časť druhá

Radami obrancov sa rozšírila panika, keď za pešími prízrakmi dorazili do bitky prízraky na vlkoch.
Ethias svojim vojakov dodával morálku.
"Ničím sa od ostatných nelíšia!" zakričal a odsekol jednému z vlkov hlavu. To isté zopakoval s jazdcom.
"Vidíte!" kričal.
Vojaci, povzbudení jeho názornou ukážkou, začali bojovať s väčšou vervou.
"Za Taariu!" zareval cisár a znovu sa pustil do boja.

Straty obrancov a Tieňov začali nebezpečne rásť. Stroivan sa prizeral na boj pred ním, a preklínal, že nemôže nič robiť.
"Príkazy sú príkazy, kamoško," ozval sa Foxmer.
"Hm?"
"Je to na tebe vidieť. Ten hlad po krvi."
"Prízraky nemajú krv."
"Tak hlad po zabíjaní. Spokojný?"
"Presne si to vystihol."
Chvíľu obaja hľadeli na boj.
"Neverím, že to práve hovorím, ale.." povedal Foxmer. "Prehrávajú. Bež tam. A pošli čo najviac tých beštií do pekla."
"Myslíš si že máš právo veliť?"
"Nie. Ale okrem Farra som jediný Jastrab, ktorý zároveň patrí aj k Tieňom."
"A čo Reux?"
"Reux tu teraz nie je."
"Ale-.."
"To je jedno! Ide o to, že tu zomierajú bojovníci, s ktorými sa poznám vyše desať rokov. Sú to moji priatelia. A aby prežili budú potrebovať každú pomoc."
"Prečo sa nezapojíš ty? Radšej posielaš mňa."
"Ako keby si nechcel ísť. A mimochodom, nepovedal som, že ja nejdem."
Stroivan sa uškrnul.
"Tak sa mi to páči," povedal, vyťahujúc meč, "Už som ti hovoril, že chcem skúsiť bojovať s mečom v ľavej ruke?"
"A čo.. oh.."
Strovianovu ruku obalili čierne plamene.
"Je načase to vyskúšať v poriadnom boji."
"Zase neverím, že to hovorím, ale súhlasím s tebou."


"Endeas, kam ideš? Otec hovoril, že máme byť tu?"
"Nejdem do boja."
"A.. kam teda?"
Endeas ukázal nad seba.
"Na hradby. Pozrieť sa na to z výšky."
Sheila chvíľu váhala.
"Počkaj!" zakričala a rozbehla sa za bratom.
"Takéto krvavé bitky nie sú zrovna vhodné pre ženské oči."
"Och, prosím ťa. Videla som Ravenwood, toto nemôže byť také odlišné."
Endeas sa smutne zasmial.
"Bojím sa, že bude."
Vyšli na hradbu, kde stálo päťdesiat lukostrelcov. Jeden z nich, zrejem veliteľ, odtrhol zrak od boja.
"Endeas, Farrov syn, a Sheila, Laylina dcéra. Prišli ste sa pokochať krvavou zábavou?"
"Prečo nestrieľate?" opýtal sa Jastrab.
"Nedostali sme povel."
"Bitka, v ktorej sa rozhoduje o osude Východnej ríše, a vy čakáte na povely."
"O osude? O čom to hovoríš, chlapče? Aj keď Tarraniel padne, Ríša má ešte dosť miest. Zoskupíme sa a dobyjeme si Mesto späť."
"Podľa mňa, ak Tarraniel padne, jediné, čo Ríši zostane, bude Grom-Edur. Ostatné mestá vyhlásia nezávislosť, alebo vám dokonca vyhlásia vojnu. Zabudol si, ako to bolo pred pätnástimi rokmi, keď to tu prevzali elfovia? Udržali ste si mestá, ľudia vám však neverili. Teraz sa na vás zvysoka vykašlú."
"To je jedno. Dobyjeme to späť."
"Budete to mať ťažké. Veľmi ťažké. Bez spojencov."
"A čo Tiene?"
"Ak prehráme túto bitku, veľa ich nezostane."
"Tak čo máme robiť?"
"Čo máte robiť? Prikázať svojim mužom, aby zamierili na zadné rady nepriateľa a rozšírili tam skazu. To máte robiť!"
Kapitán, ohromený z odvážnej drzosti mladého Jastraba, sa obrátil k lukostrelcom.
"Počuli ste! Páľte bez rozkazu!" zavelil.
_______________________________________________________________________________________________________________
Ako je to dlho od poslednej kapitoly? ... To je vlastne jedno, je to dosť dlho :D Tak tu máte šiestu, a onedlho zrejme pribudne aj siedma :)
free counters