Skype: NextStreet1337
Steam: darkfry3

Květen 2015

umm... hi? I guess

15. května 2015 v 22:19 | Shadow |  News
Kam som sa to zase dostal?
Po dlhom a ukrutnom lúštení môjho hesla (nakoniec som to vzdal, obnovil ho a radšej som rozlúštil heslo od môjho starého mailu) som sa opäť prihlásil a pozrel, čo je nové. No, nedá sa povedať že toho bolo veľa.
Celkom som sa potešil, keď som videl, že duch našej komunity stále žije. Tých, čo aktívne blogujú, nie je mnoho. Na ich spočítanie mi pravdepodobne stačia prsty jednej ruky. Ale som rád, že to sú nové tváre (aspoň pre mňa :D ) a že niekto je ešte ochotný robiť ťo, čoho súčaťou som kedysi bol aj ja.

Keď sa pozerám späť v čase, do doby keď som mal dvanásť a začínal s blogom, pomaly sa mi tisnú slzy do očí. Nikdy na nenapadlo, že sa ponáram do niečoho, čo sa stalo súčasťou môjho života, mojim koníčkom, niečoho, čo ovplyvnilo smer, ktorým sa plánujem uberať. Pripadá mi to ako včera, keď som napísal svoj prvý fotený príbeh, pridal na blog prvú recenziu, tešil sa z prvých komentárov a postupne sa viac a viac zapájal do komunity.
To boly časy..
Na spočítanie všetkých nás by vám nestačili ani prsty všetkych končatín. Len čo ste dočítali nejaký článok, či to bol príbeh, nový výtvor, recenzia, hocičo iné, už medzitým pribudli dva ďalšie. Boli to úžasné časy, niečo, na čo budem do konca života určite spomínať s úsmevom.

Od môjho začiatku ubehlo dlhých šesť rokov. Za ten čas sa tu toho dosť pomenilo. Niektorí končili, niektorí začínali. Napokon skončili takmer všetci. Bioblogeri, ako sme sa nazývali, a ich zlaté časy sa skončili. Ak k tomu niečo prispelo najviac, bolo to podľa mňa ukončenie série BIONICLE, čiže niečoho, čo nás spájalo. Ako keby sa nejaké neviditeľné lano, čo nás držalo spolu, roztrhlo a každý sme sa vydali svojou cestou. Niektorí odišli. Niektorí sa vrátili a pretrvali. Medzi nimi pravdepodobne len dvaja veteráni, ktorí si pamätali začiatky - ja a Gelu Nui. (zniem ako narcis, ale čo už). Gelu pokračoval s Bionicle, aj keď bol starší ako ja a jeho povinnosti sa už týkali strednej školy a vyššie. Ja som ponechal lego legom a vrhol sa na novú kapitolu, ktorá, ako som zistil, ma bavila viac ako fotiť.

Písané príbehy boli medzi bioblogermi raritou. Samozrejme, každý, kto nejaké tie príbehy fotil, k fotkám pridával aj nejaký popis, väčšinou dialóg doplnený jednoduchým opisom toho, čo sa na danej fotke deje. Mňa však bavilo vytvárať celé scény, bol som fascinovaný neobmedzenými možnosťami písania. Chceš nafotiť bitku obrovských armád? No, veľa šťastia. Chceš napísať o takej bitke. Prosím, nech sa páči, je to jednoduché.
Písanie ma chytilo a doteraz nepustilo. Je to niečo, čo ma baví, a za čo vďačím práve bioblogingu.

To ma privádza k poslednej kapitole môjho blogu - Tiene a ich príbehy v Taarii. Viem, čo som napísal. Viem, čo som nasľuboval. O to viac ma mrzí, že som to nesplnil. Veľkolepé plány na pokračovanie série zostali iba v mojej hlave, zatiaľ čo tých zopár verných fanúšikov nedočkavo čakalo, kým ich vydám.
Neviem, či to zopár slov dokáže nahradiť, ale je mi to ľúto. Snáď sa vám moje príbehy páčili, a ak niekedy napíšem nejakú knihu, určite sa vás pokúsim vyhľadať a oznámiť vám to :)

Ako na to teraz pozerám, dosť som sa tu rozpísal. Ani neviem, prečo to robím, netuším, či si to niekto prečíta. Ale mne to je jedno. Chcem dať tomuto blogu jednoznačnú bodku. Chcem dokončiť to, čo som koncom októbra 2009 začal.

.

Toto je posledný článok, ktorý plánujem pridať na tento blog (môže sa objaviť nejaký neplánovaný, ale pochybujem o tom). Stále však občas pozriem na to, ako sa komu darí, kto ešte "žije", možno pridám nejaký ten komentár a budem optimisticky veriť v to, že podobná éra, akú som zažil ja, sa raz vráti.
Chcem sa poďakovať všetkým, ktorí boli a sú súčasťou bioblogingu, ktorých som aspoň virutálne spoznal a som za to rád. Je ich priveľa, a zoznam písať nechcem, keďže na minimálne polovicu z nich by som zabudol.
A chcem aj zaželať veľa šťastia tým, ktorí sú aktívni. Ak vás to baví, neprestávajte s tým. Snáď sa vám podarí vytvoriť si úžasné spomienky ako tie moje.

Viac už asi povedať netreba. Zostáva len pozdrav.

Sayonara a veľa šťastia

- Shadow (kedysi známy aj ako StroniusX)
free counters